OBSAH

1.4 Technické vzdelávanie v krajinách EÚ

Východiskom pre technické vzdelávanie na základných školách vo vyspelých krajinách Európskej únie je rýchly vývoj nových technológií a prenikanie informačnej techniky do všetkých oblastí ľudského života. Vyspelé krajiny EÚ si uvedomujú potrebu spájať vzdelávanie so spoločenským a kultúrnym kontextom. Vo väčšine krajín EÚ je v rámci základného vzdelávania vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého žiaci získajú základnú orientáciu v oblasti techniky. Cieľové požiadavky sú zahrnuté do štyroch oblastí:

1. Naučiť žiakov vyrábať technické produkty - žiaci majú získať skúsenosti z oblasti merania, zobrazovania, čítania technických výkresov a poznávania technických symbolov a znakov; žiaci majú získať základné poznatky a zručnosti, ktoré sú potrebné na vykonávanie určitých činností, majú získať skúsenosti zo spracovania technických materiálov (drevo, plasty, kovy, textil a ďalšie technické materiály).

2. Naučiť žiakov obsluhovať technické prostriedky žiaci si majú osvojiť základy obsluhy technických prostriedkov, získať skúsenosť pri manipulácii s elektrickými zariadeniami.

3. Naučiť žiakov vytvárať si vlastnú mienku o možnostiach využívania techniky a o jej vplyve na prírodu a spoločnosť.

4. Naučiť žiakov využívať osobný počítač.

Technické vzdelávanie v Anglicku a Walese - školská dochádzka je povinná od 5 do 16 rokov. Podľa zákona z roku 1994 sú stanovené 3 etapy vzdelávania: primárna, sekundárna a ďalšia. Juniorským žiakom je žiak v prvej etape, ktorý nedosiahol vek 12 rokov, seniorským je žiak v sekundárnej etape vo veku od 12 do 18 rokov. Ďalšie vzdelávanie potom zahŕňa akékoľvek vzdelávanie pre osoby vo veku presahujúcom vek povinnej školskej dochádzky. Od jesene roku 1989 je zavedený národný učebný plán, ktorý predpisuje štúdium určitých predmetov a programy štúdia, ktoré určujú obsah predmetov. Zákon nepredpisuje počet vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety. Učebný plán obsahuje základné predmety: angličtina, matematika, prírodné vedy a ostatné predmety: technika (technology), zemepis, dejepis a výchovné predmety.

Všeobecným cieľom predmetu Technika (Technology) je vedieť prácu plánovať a prispôsobovať sa neustále meniacim podmienkam. Obsah predmetu je rozdelený do dvoch okruhov:

1. Plánovanie a technika

- rozvíjať schopnosti a spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné k životu v 21. storočí,

- vedieť plánovať a hodnotiť,

- schopnosť správneho uvedomenia si hygieny a bezpečnosti pri práci.

2. Informačná technika

- zaobchádzanie s informáciami,

- modelovanie,

- meranie a riadenie,

- uvedomovanie si vplyvu IT na spoločnosť.

Analýza modelov vzdelávania vo vybraných krajinách je zdrojom základných informácií o koncipovaní predmetov technického vzdelávania v zahraničí. Súčasne otvára cesty na zefektívnenie tvorby nášho kurikula.

Technické vzdelávanie v Dánsku - V Dánsku existuje deväťročná povinná školská dochádzka pre deti od 7 do 16 rokov. Toto vzdelávanie sa uskutočňuje na základnej (Folkeshole) a nižšej strednej škole. Folkeshole sa skladá z predškolskej triedy a 1. až 6. ročníka alebo predškolskej triedy a 1. až 10. ročníka. Deviaty ročník ukončuje povinnú školskú dochádzku, 10. ročník je nepovinný. V prvom prípade po ukončení 7. ročníka žiaci musia zmeniť školu a dokončiť si povinné vzdelanie.

Cieľové zameranie technického vzdelávania súvisí s úsilím prihliadať na vedecký, technický a ekonomický potenciál krajiny. Pre oblasť technického vzdelávania v 1. 6. ročníku (Folkeshole) existuje povinný integrovaný predmet Prírodoveda a technológia, v rámci ktorého žiaci využívajú vedecké metódy poznávania. V 7. až 9. ročníku sú zavedené povinné predmety vzdelávacie, odborné vedenie a pracovná skúsenosť. Sú v nich obsiahnuté také aktivity ako diskusie o pracovnej kariére, študijné návštevy a krátkodobé pracovné umiestnenie vo firmách, prezentácie predstaviteľmi pracovného sveta, návštevy prípravných centier a iných typov škôl. Tieto aktivity sú vykonávané v úzkej spolupráci s miestnou komunitou.

Technické vzdelávanie vo Fínsku - základná škola (Peruskoulu/Grundskola) sa člení na nižší stupeň (1.-6. ročník) a vyšší stupeň (7.-9. ročník). Obce a školy majú značnú právomoc pri zostavení učebného plánu. Pri nižšom stupni základnej školy v učebných plánoch je stanovený minimálny počet hodín za týždeň v celom šesťročnom cykle, na druhom stupni základnej školy je stanovený minimálny počet hodín týždenne počas trojročného cyklu. Predmet Dielenské práce má stanovený minimálny rozsah 8 hodín/týžd. na nižšom stupni a minimálne 3 hodiny/týžd. na vyššom stupni.

Povaha predmetu Dielenské práce je skôr remeselno-činná než teoretická s vedecko-technickou orientáciou. Rada pre všeobecné vzdelanie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia odporučila vedecko-technické smerovanie predmetu:

• vytvárať kritický postoj k technike,

• využívať techniku v súlade s ochranou prírody a spoločnosti,

• poznať svet práce a formy spoločenskej aplikácie techniky,

• využívať také metódy a postupy, ktoré rozvíjajú spoluprácu, aktivitu, flexibilitu a kreativitu.

V poslednom období sa objavujú návrhy vyučovať na školách tradičný „slójd“ (zručnosť), kde sa žiaci učia základom ľudovej remeselníckej výroby (opracovanie dreva, výroba nástrojov).

Momentálne je ťažké odhadnúť, aký bude cieľ predmetu Dielenské práce. Či sa bude vyvíjať v duchu rozvoja vedecko-technickej gramotnosti, či v smere ľudovej remeselnej výroby.

Technické vzdelávanie v Holandsku - povinné školské vzdelávanie sa začína dovŕšením piatich rokov života dieťaťa, i keď väčšina detí navštevuje školu dovŕšením 4 rokov. Povinná školská dochádzka trvá najmenej 12 rokov. Základné vzdelanie trvá 8 rokov pre deti vo veku od 4 do 12 rokov. Poskytujú ho základné školy (Basisschool). Základné vzdelávanie je orientované na rozvoj emocionálnych a intelektuálnych kvalít dieťaťa a nácvik sociálnych, kultúrnych a telesných zručností. Predmet s technickou orientáciou Ručné práce je v učebnom pláne zaradený do skupiny výchovných predmetov a je viac orientovaný na rozvoj remeselných zručností než na rozvoj vedecko-technickej gramotnosti.

Národný ústav pre rozvoj učebných plánov (hlavne pod vplyvom zahraničných vzdelávacích programov a na základe analýzy zahraničných skúseností) pracuje ďalej na koncepcii predmetu postavenej na rozvoji vedecko-technickej gramotnosti žiakov. Základným pilierom obsahu nového predmetu je TEL (Technology Enhanced Learning). Okrem rozvíjania informačnej gramotnosti sa za dôležitú oblasť považuje aj náuka o materiáloch a energiách.   Všetky tieto zmeny sú pripravované v koordinácii so zmenami vo vzdelávacích postupoch. Nové ciele vzdelávania sú spájané hlavne so skupinovým a kooperatívnym učením, projektovým prístupom, žiackym výskumom, tvorbou prezentácií, voľnou tvorbou a pod.

Technické vzdelávanie v Rakúsku - V Rakúsku je deväťročná povinná školská dochádzka. Školopovinnosť možno splniť návštevou ľudovej školy (Volksschule) (1. až 4. ročník). Piaty až ôsmy ročník možno absolvovať buď na 2. stupni ľudovej školy (z kvantitatívneho hľadiska je už menej významný) alebo na 2. stupni základnej školy. Žiaci majú možnosť pokračovať aj na všeobecnovzdelávacej vyššej škole, kde absolvujú nižší stupeň. Ľudová škola (1. stupeň) má poskytnúť všetkým žiakom spoločné elementárne vzdelanie. Medzi povinné predmety tohto stupňa patrí aj pracovná výchova (v 1. a 2. ročníku 1 vyučovacia hodina týždenne, v 3. a 4. ročníku 2 hodiny týždenne). Hoci názov predmetu zostal tradičný, je cieľovo zameraný na rozvoj vedecko-technickej gramotnosti žiakov.

Ťažisko technického vzdelávania je v dvoch oblastiach: textilné výrobné odvetvie a konštruovanie (stavebníctvo). Textilnému výrobnému odvetviu je venovaná veľká pozornosť nielen na nižšom stupni (1.4. ročník), ale hlavne na vyššom stupni. Na rozdiel od nášho chápania textilného materiálu (kde prevládajú manuálne aktivity ako je šitie a vyšívanie) v Rakúsku medzi základné úlohy v textilnom odbore patrí: vnímanie textilu ako technického materiálu, hľadanie súvislostí rozvoja techniky a výroby textilných materiálov, rozvoj zručnosti, samostatnosti a zodpovednosti v súvislosti s textilným materiálom (správny spotrebiteľský vzťah, radosť z ochrany textilných výrobkov, rozvoj tvorivosti pri práci s textilom, podporovanie vlastných nápadov, analýza pracovných výsledkov a pod.)

Druhú časť obsahu tohto predmetu tvorí konštruovanie (stavebníctvo). Okrem hľadania technicko-konštrukčných prvkov pri stavbe budov sa žiaci zaoberajú aj konštrukciou ďalších stavebných systémov (mosty, veže...). Ďalej sa zaoberajú konštrukciou a funkciou dopravných prostriedkov, zdvižných a prepravných zariadení.

Ako už bolo naznačené, vedecko-technický prístup sa premieta nielen do obsahu vzdelávania, ale aj do metód a vzdelávacích postupov. Na nižšom stupni Pracovná výchova viac kooperatívny než individuálny charakter.

Technické vzdelávanie v SRN - zodpovednosť za legislatívu v oblasti vzdelávania a riadenia vzdelávacieho systému v SRN majú vo väčšine prípadov spolkové krajiny, preto nemôžeme hovoriť o jednotnom vzdelávacom systéme. Základná škola (Grundschulen) (1-4 ročník) má deti viesť od učenia hrou na predškolskej úrovni k systematickejším formám školskej výučby. Hlavnú úlohu základnej školy v počiatočnej fáze výučby zohráva čítanie, písanie a počítanie, ale aj integrované predmety, napr. Vecné učenie (Sachunterricht), ktoré zahŕňa úvod do sociálnych vied, základy prírodných a spoločenských vied, základy technického vzdelávania, ktoré sú zamerané na rozvoj vedecko-technickej gramotnosti. Predmety technického charakteru sa objavujú v učebných plánoch až v nižších stredných školách (Realschule) alebo na 2. stupni základnej školy (Hauptschule).

Technické vzdelávanie vo Švédsku - povinná školská dochádzka sa realizuje na deväťročnej základnej škole (grundskola) vo veku od 7 16 rokov (od roku 1998 už od šiestich rokov). Nečlení sa na rozličné stupne, ale školské výkony žiakov sa vyhodnocujú po 5., resp. po 9. ročníku. Aby sa v celej krajine zabezpečili rovnocenné štandardy, parlament určil počty hodín, ktoré sú od 1. júla 1995 súčasťou školského zákona: Tento prehľad uvádza minimálny počet hodín, ktorý musí učiteľ počas deviatich školských rokov odučiť. Minimum pre Pracovnú výchovy je 282 hodín, pre blok prírodovedných a technických predmetov (Biológia, Fyzika, Chémia, Technika) je určených minimálne 800 hodín. Práve tu sa umožňuje žiakom pracovať na interdisciplinárnych projektoch. Podľa názoru učiteľov projekty viac umožňujú žiakom pochopiť zložitejšie problémy každodenného života a lepšie vyhovujú požiadavke spojenia teórie a praxe.

V rámci predmetu Technika sa žiaci oboznamujú s reprezentatívnymi oblasťami techniky ako významnými zložkami súčasnej kultúry, ale aj jej vplyvom na prírodu a spoločnosť. Žiaci sú vedení ku kritickému pohľadu na spôsob využívania techniky a k poznávaniu jej humanitného využívania. Úlohou samostatného predmetu Pracovná výchova je vedieť používať rôzne technické materiály, pochopiť ich hospodárske hodnoty a pripravovať sa na každodenný život a prácu. Žiakom sa dáva možnosť prehĺbiť svoje vedomosti vo vybraných oblastiach techniky.

Úlohy

  • · Premýšľajte a zhodnoťte, ako technika ovplyvňuje váš život v pozitívnom i negatívnom zmysle.

  • · Zhodnoťte vzdelávacie koncepcie technického vzdelávania v historickom vývoji a porovnajte ich so súčasnými.

  • · Ktoré koncepcie vám najviac vyhovujú? Zdôvodnite prečo.

  • · Zhodnoťte koncepciu technického vzdelávania na príslušnom stupni vzdelávania ISCED0, ISCED1, ISCED2 (podľa toho, ktorý študujete).

  • · Je podľa vašich predstáv? Čo vám v nej najviac imponuje? Čo vám v nej chýba?

  • · Zhodnoťte vzdelávacie koncepcie technického vzdelávania v medzinárodnom meradle.

  • · Zhodnoťte jednotlivé zložky technickej gramotnosti.

  • · Pokúste sa vymedziť technickú gramotnosť dieťaťa na príslušnom stupni vzdelávania ISCED0, ISCED1, ISCED2 (podľa toho, ktorý študujete).

LITERATÚRA:

BEYER, B.K.1985. Kritical Thinking.What is it? Social Education, 1985, Ross, E.W.-Hannay, L.M.:Towards a eritical Theory of.Reflec live Inquiry.Education, 1986, č. 4, s. 9-15, roč. 49, s. 270 276.

DEWEY, J.1915. Schools of Tomorrow. New York: 1915.

DYRENFURTH, M. 1991. „Technological Literacy“ extensive und intensive Aspekte eines Bezugssystems zukunftiger Bildung. Polytechnik, 1991, č. 1, s. 20- 27.

ENGLUND,T. 1997. Towards a dynamic analysis of the content of schooling: narrow and broad didactics in Sweden. J. Curriculum Studies, 29, č. 3, s. 267-287.

GAVORA, P. 1992. Naivné teórie dieťaťa a ich pedagogické využitie. Pedagogika, 42, 1992, č. 1, s. 95 102.

HARRIS, T. L. HODGES, R. E. 1995. The Literacy Dictionary. Newark: International Reading Association, 1995.

HELD, L. 2001. Príroda deti vedecké vzdelávanie. In: Kolláriková, Z. - Pupala, B. (Eds.). Předškolní a primární pedagogika/Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001, s. 347 361. ISBN 80-7178-585-7

KERSCHENSTEINER, G. 1912. Charakterbegriff und Charaktererziehung. Leipzig: 1912.

Klíčové kompetence. 2003. Vznikající pojem ve všeobecném povinném vzdělávání. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe. Brussels: Eurydice,2002. Český preklad ÚIV, 2003.

Kol. autorov z EURYDICE a CEDEFOP. Štruktúra systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EU. Bratislava: NK Sokrates, 1997, 80-7098-148-2

KOZÍK, T. PAVELKA, J. MIŠTINA, J. 2004. Technická výchova v SR v kontexte vzdelávania v krajinách EU. Referát. [Technické vzdelávanie ako súčasť všeobecného vzdelania.] Medzinárodná konferencia, Veľká Lomnica, 9.-10.9.2004.

KOŽUCHOVÁ, M. a i.1992. Pracovná výchova II. Bratislava: UK, 1992, (2. vyd.) 1995. ISBN 80-223-0855-2

KOŽUCHOVÁ, M. 1993. Pracovná výchova a technické vzdelávanie na ZŠ. Bratislava: UK, 1993. ISBN 80-223-0652-5

KOŽUCHOVÁ, M. 1999. Rozvoj technickej tvorivosti. Bratislava: UK, 1995, 1999 (2. vyd.) ISBN 80-223-1393-9

KOŽUCHOVÁ, M. - POMŠÁR, Z. - KOŽUCH, I. 1997. Fenomén techniky vo výchove a vzdelávaní v základnej škole. Bratislava : Univerzita Komenského, 1997. 136 s. + 9 príl. ISBN 80-223-11

KOŽUCHOVÁ, M. 2001. Elementárna technická výchova detí predškolského a mladšieho školského veku. In: Kolláriková, Z. Pupala, B. (eds.): Předškolní a primární pedagogika (Predškolská a elementárna pedagogika). Praha: Portál, 2001a, s. 401 423. ISBN 80-7178-585-7

KOŽUCHOVÁ, M. 2003. Obsahová dimenzia technickej výchovy so zameraním na predškolskú a elementárnu edukáciu. - 1. vyd. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. - 221 s. ISBN 80-223-1747-0

KOŽUCHOVÁ, M. 2006. Vedecko-technická gramotnosť ako kurikulárny problém. In: Maňák, J. Janík, T. (ed.) Problémy kurikula základní školy. Brno: PdF MU,s. 245 252. ISBN 80-210-4125-0

KOŽUCHOVÁ, M. - PAVELKA, J. 2007. Európska dimenzia vedecko-technickej gramotnosti v profile absolventa základnej školy = European dimension for the scientific and technical literacy of the basic school graduate. In: Kompetencje kluczowe kategorią pedagogiki: studia porównawcze polsko-słowackie. Rzeszów : Wydawnictwo Uniwersytetu Rzeszowskiego, 2007. s. 198-208. - ISBN 978-83-7338-326-5

POLYA, G. 1961. Kak rešať zadaču. Moskva: Prosveščenije, 1961.

PUPALA, B. 2001. Epistemologické východiská vyučovania a didaktiky. In: Kolláriková (ed): Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7

ROSS, E. W. HANNAY, L. M. 1986. Towards a Critical Theory of Reflective Inquiry. Journal of teacher Education, 1986, č. 4, s. 9 15.

SLAVÍK, J. JANÍK, T. 2005. Významová struktúra faktu v odborových didaktikách. Pedagogika, 2005, roč. 55, č. 4, s. 336 353.

SLAVÍK, J. JANÍK, T. 2006. Teorie, vyzkum a tvorba školy. Pedagogika, 2006, roč. 56, č. 2, s. 168 177.

SPILKOVÁ, V. a kol. 2005. Proměny primárního vzdělávání v ČR. Praha: Portál, 2005. ISBN 80-7178-942-9

Štátny program výchovy a vzdelávania. 2007. Pracovný material prerokovaný v Častej Píle 5. a 6. 12. 2007. Bratislava: ŠPÚ, 2007; www.statpedu.sk

ŠTECH, S. 1992. Škola stále nová. Praha: UK, 1992.

STERRY, L. 1987. Relationship Between Technology Education and Trade and Industrial Education. The Technology Teacher, 46, 1987, č. 5, s. 11.

TOLDSEPP, A. 2000. Quo vadis science education in the new millenium. In: Science and technology in new millenium. Praha: Peres Publisher, 2000, s. 20 23.

UNESCO. 1991. IBE Education Thesaurus. Paris: Unesco 1991.

VELŠIC, M. 2002. Civilizačná gramotnosť problém budúcnosti. Bratislava: IVO, 2002.

„Vzdelání pro 21. století“ 1997. Správa Medzinárodnej komisie UNESCO. Praha: PdF UK, UVRŠ, 1997

ZÁPOTOČNÁ, O. 2004. Kultúrna gramotnosť v sociálnopsychologických súvislostiach. Bratislava: ALBUM, 2004, ISBN 80-968667-3-7


Posledná zmena: 26.10.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.