OBSAH

13. Perspektívy všeobecne technického vzdelávania v nižšom sekundárnom stupni

Schopnosti študenta súvisiace s témou

- Charakterizovať postavenie a význam technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní

- Uviesť dôvody pre rozvoj technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní

- Poznať možnosti ďalšieho rozvoja technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní

 

Dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny možno zabezpečiť len vytvorením vhodných podmienok pre rozvoj vedomostnej ekonomiky. Vo výraznej miere ho podmieňuje kvalita a rozvoj vzdelávacieho systému v konkrétnom štáte s akcentom na globalizáciu vzdelávania.

Školská reforma, ktorá v Slovenskej republike začala počnúc šk. r. 2008/2009 prijatím Školského zákona (Zákon č. 245/2008 Z.z.), sa v praxi realizuje prostredníctvom Štátnych vzdelávacích programov (ŠVP) ISCED 0 až 3 pre jednotlivé stupne vzdelávania, pričom pre nižšie sekundárne vzdelávanie (2. stupeň základnej školy) sa reformné zmeny riadia ŠVP ISCED 2. Nepriaznivé legislatívne dopady reformných zmien na technické vzdelávanie v nižšom sekundárnom vzdelávaní uvádza kapitoly 5. a 7.

Z pohľadu histórie technického vzdelávania v základných školách na území Slovenska i v zahraničí je potrebné vnímať, že vzdelávanie k práci a technike bolo vždy pevnou súčasťou všeobecného vzdelávania. Napr. na území Slovenska sa do r. 1948 technické vzdelávanie v základných školách realizovalo spočiatku výchovou k práci prostredníctvom jednoduchých remeselných ručných prác a v podobe pracovného vyučovania pretrvalo do r. 1997. Osvojovanie technickej gramotnosti žiakov sa realizovalo v rámci technickej výchovy do r. 2008. Od šk. r. 2008/2009 sa technické vzdelávanie realizuje prostredníctvom povinného vyučovacieho predmetu Technika, a v rámci ŠkVP sa môže realizovať aj prostredníctvom voliteľného vyučovacieho predmetu s rovnakým názvom. Cieľovým zameraním obidvoch vyučovacích predmetov je rozvoj kľúčových zručností žiakov. Za výrazný nedostatok možno označiť skutočnosť, že takmer každá reformná zmena spôsobila redukovanie najmä počtu vyučovacích hodín určených technicky zameraným predmetom v základnej škole (na 1. aj 2. stupni ZŠ). Výsledkom je, že napr. v nižšom sekundárnom vzdelávaní z 2 vyučovacích hodín týždenne zostalo na realizáciu technického vzdelávania 0,5 hodiny týždenne, a to iba v 7. a 8. roč. ZŠ.

Komunita odborných pracovníkov pôsobiacich v oblasti prípravy učiteľov pre technické vzdelávanie v základných školách viacnásobne verejne prezentovala svoje stanoviská a závery (prílohy 13. 1a 13. 2) týkajúce sa stavu, vývoja a perspektív technického vzdelávania v základných školách v SR, ktoré možno sumarizovať takto:

Technické vzdelávanie, počínajúc predškolským vzdelávaním a končiac univerzitou tretieho veku, je nezastupiteľné na dosiahnutie technickej gramotnosti, rozvoj kľúčových kompetencií, zvyšovanie uplatnenia na trhu práce a dosahovanie vyššej kvality života. Nedocenenie zabezpečenia technického vzdelávania je jednou z príčin nesprávnych a pasívnych postojov k technike a technológiám, nesprávneho chápania jej významu v živote človeka, nedostatočného chápania prepojenia vedy, techniky a inovácií v zmysle národných príspevkov do medzinárodných výsledkov, nedostatočného rozvoja psychomotorických zručností a vedomostí populácie slovenských žiakov, najmä v kreatívnom a analytickom riešení problémových úloh a situácií.

Technické vzdelávanie ako nenahraditeľnú súčasť rozvoja kľúčových zručností žiakov základných škôl je potrebné vnímať v nasledujúcich súvislostiach:

1. Technika a technológie boli, sú a budú hybnou silou ďalšieho vývoja globálnych hospodárstiev a ľudstva.

2. Technika a technológie zásadným spôsobom ovplyvňujú každodenný život človeka, vplývajú na spoločnosť a prírodu. Ich najdôležitejším produktom je pridaná hodnota.

3. Vzdelávanie k zručnostiam v technike a technológiám má pre úspešný život človeka v neustále meniacej sa spoločnosti nezastupiteľný význam.

4. Technické vzdelávanie výrazne prispieva k nadobúdaniu a k rozvoju ostatných, v smernici Európskeho parlamentu (z r. 2005) uvádzaných kľúčových zručností (podporuje komplexný rozvoj kľúčových kompetencií – vytvára „multipredmetové“ podmienky).

5. Technika a technológie sa čoraz viac vzďaľujú vedomiu bežného človeka (ktoré sa mení oveľa pomalšie), v dôsledku čoho ľudia často nerozumejú produktom techniky, majú pred nimi neodôvodnený rešpekt, boja sa ich, nevedia ich plne využívať alebo ich nevyužívajú korektne (na ničenie prírody, zabíjanie atď.).

6. Bez ovládania problematiky techniky a technológií sa národné ekonomiky a hospodárstva stávajú v súčasnom globálnom svete menej konkrencieschopné a upadajú (stanú sa korisťou silnejších). Ak všeobecné vzdelanie má pripraviť ľudí, bez ohľadu na ich povolanie, aby uspeli v súčasnom, rýchle sa meniacom svete, malo by obsahovať aj problematiku techniky a technológií.

Uvedené skutočnosti evokujú otázky: Aká je perspektíva technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní na Slovensku? Čo je možné v súčasnosti iniciovať, aby perspektívne došlo k stabilizácii technického vzdelávania v štátnom i školskom vzdelávacom programe, prípadne, aby boli vytvorené podmienky na jeho rozvoj?

Náčrt možnej prognózy spoločenského vývoja:

- Spoločenský vývoj sa bude zrejme naďalej rozvíjať v smere ďalšej informatizácie, ktorá sa bude rozvíjať vývojom techniky, a najmä technológií. Očakáva sa ďalší pokrok v implementácii nových technológií do produktov techniky, ktoré ovplyvnia každodenný život človeka. Z tohto pohľadu dôjde k rýchlym a permanentne sa opakujúcim zmenám v cieľoch, obsahu i stratégiám technického vzdelávania.

- Súčasná škola „pamäťových výkonov žiakov“ bude musieť zmeniť skladbu zapamätaných vedomostí.  Prudký nárast poznatkov v oblasti techniky a technológií spôsobí, že viac miesta v ľudskej pamäti budú zaoberať informácie o prístupe k databázam, a najmä o metódach získania, spracovania (napr. uvedomelý a uvážlivý výber, kritické hodnotenie) a využívania poznatkov. E-learning bude pravdepodobne postupne nadobúdať prevahu nad „živým“ vyučovaním typu „face to face“, čo spôsobí, že vzdelávanie bude na školu menej viazané.

- Produkty know – how, najmä v oblasti techniky a technológií, budú podmieňovať vyššiu kvalitu spoločenského života. Produkovať know – how v oblasti techniky a technológií budú schopní len jedinci a tímy na to vopred kvalitne pripravení, disponujúci kľúčovými zručnosťami.

 Aby v rámci nižšieho sekundárneho vzdelávania v SR bol akceptovaný náčrt  možnej prognózy spoločenského vývoja, v technickom vzdelávaní jestvujú niektoré možnosti:

a)            Na štátnej i školskej úrovni prijatie legislatívnych opatrení na podporu a rozvoj technického vzdelávania prostredníctvom ŠVP a ŠkVP, vrátane legislatívnych opatrení na rýchly a kvalitný rozvoj materiálno – technickej bázy technického vzdelávania.

b)            Vytvorenie flexibilného a variabilného modulárneho vzdelávacieho systému v rámci voliteľného vyučovacieho predmetu Technika v ŠkVP a jeho zavedenie v školskej praxi.

c)            Zriadenie regionálnych Centier kreácie vedecko-technických poznatkov na systémovú podporu a rozvoj vzdelávacích i mimovzdelávacích potrieb a záujmov žiakov v oblasti techniky, na rozvoj nadaných a talentovaných žiakov, na rozvoj Technickej olympiády žiakov atď.

d)            V metodike technického vzdelávania podporovať:

-       nácvik analýzy problémových situácií, hľadanie problému a jeho reformuláciu, hľadanie ciest k jeho riešeniu a interpretáciu výsledkov riešenia,

-       tímovú prácu a s tým spojenú schopnosť komunikovať – vedieť počúvať, prijímať kritické názory, argumentovať, deliť sa o informáciu, naučiť sa zaujímať kritické postoje k vlastnej vykonanej práci – aj k práci druhých,

-       prostredníctvom realizácie projektového vyučovania formovanie komplexného poznatkového systému o aplikáciách prírodovedných poznatkov v technike a technológiách.

 

Školstvo je systém, ktorý je charakteristický veľkou zotrvačnosťou, pokiaľ ide o reakcie na zmeny v spoločnosti, vede a technike.  Nezostaňme pri tomto konštatovaní a robme vzdelávanie takým, aby pre život pripravilo generáciu, ktorej produkty pomôžu následne aj nám.

obr13.JPG

Úlohy

  • - Charakterizujte postavenie a význam technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní.
  • - Uveďte dôvody pre rozvoj technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní.
  • - Uveďte možnosti ďalšieho rozvoja technického vzdelávania v nižšom sekundárnom vzdelávaní.

 


Posledná zmena: 11.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.