OBSAH

12.5 Hygienické požiadavky na pracovné prostredie

  Hygiena práce sa zaoberá problematikou pracovného prostredia, v ktorom sa človek pri práci nachádza. Pracovné prostredie má byť pre učiteľa a žiakov zdravotne nezávadné, t.j. musí spĺňať hygienické požiadavky. Pod pojmom „hygienické požiadavky“ rozumieme faktory prostredia, ktoré určitým spôsobom vplývajú na vyučovací proces a bezpečnosť práce, môžu zvyšovať, prípadne znižovať pracovnú výkonnosť človeka.

   Hygienické požiadavky v školských podmienkach vplývajú na vyučovací proces, na jeho celkový priebeh a vplývajú aj na bezpečnosť práce. Zaraďujeme k nim nasledovné faktory:

  • ·         priestorové pomery,
  • ·         osvetlenie,
  • ·         farebnosť,
  • ·         prašnosť,
  • ·         hluk a vibrácie,
  • ·         teplota a iné.

  

Priestorové pomery

   V priestoroch určených na trvalý výkon práce je potrebné zohľadniť kritéria, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a hygienu na pracovisku. Preto je potrebné, aby na pracovisku pripadalo na jedného pracovníka, resp. žiaka najmenej 15 m3 vzdušného nezastavaného priestoru a najmenej 2 m2 voľnej podlahovej plochy. Miestnosti od podlahy k stropu musia  mať výšku najmenej 2,70 m. V školskej dielni má byť vzdialenosť medzi stolmi 0,90 ma medzi radmi 1,20 m

 

Hygienické požiadavky na učebne

   Učebňa je miestnosť, v ktorej žiaci najviac trávia čas počas pobytu v škole. Je to miestnosť, v ktorej prebieha vyučovací proces. Rozlišujeme učebňu ako triedu, kde sa spravidla vyučujú všetky vyučovacie predmety, okrem telesnej výchovy, a špeciálne učebne, v ktorých sa môžu vyučovať niektoré špecifické odborné predmety, ku ktorým patria napríklad školská dielňa alebo učebňa vybavená informačnými komunikačnými prostriedkami, čiže učebňa výpočtovej techniky alebo multimediálna učebňa. Každá učebňa musí spĺňať hygienické požiadavky. K nim patria aj ďalšie, a to ergonomické, estetické, požiarne požiadavky a požiadavky na bezpečnosť práce pri vyučovaní.

      Každá učebňa je zariadená školským nábytkom. Pri jeho výbere treba zohľadňovať jeho tvar, priestor na odkladanie učebných pomôcok, prípadne priestor na vystavovanie žiackych prác. Nábytok nesmie mať ostré hrany a mal by mať čo najmenej skla, aby sa predchádzalo úrazom pri ich manipulácii alebo pri akejkoľvek činnosti žiakov.

  

Osvetlenie

   Osvetlenie pri pracovnej činnosti plní dôležitú funkciu. Dostatočným a správnym osvetlením sa predchádza úrazom. Pracovné priestory sa môžu osvetľovať dvoma spôsobmi. Používa sa denné a umelé osvetlenie. Denné osvetlenie priestorov sa zabezpečuje vhodnými okennými plochami, a to tak, aby pracovné miesta neboli počas dňa, hlavne v letnom období, priamo oslnené. Denné, čiže prirodzené osvetlenie je najlacnejšie a najvýhodnejšie pre ľudský zrak. Nevýhodou je jeho premenlivosť počas dňa a v priebehu roka, možnosť oslnenia a tepelného sálania. Svetlo má dopadať na pracovný stôl žiaka z ľavej strany. Na slnečných stranách musia byť vo všetkých vyučovacích priestoroch v oknách cloniace zariadenia, napríklad žalúzie, rolety alebo závesy. Svetelný režim osvetlenia ovplyvňuje aj čistota okenného skla. Okenné sklo musí byť čistené minimálne trikrát do roka.

Umelé osvetlenie vyžaduje správnu intenzitu, správne umiestnenie a rozloženie svetelného zdroja. Má osvetľovať nielen pracovnú plochu, ale aj celý priestor učebne. Najnižšia prípustná hodnota intenzity umelého osvetlenia učebne je 120 lx. Umelé osvetlenie môže byť priestorové (silnejšie svietidlá sú umiestnené vo väčšej výške) a miestne. Miestne sa kombinuje s priestorovým, samé sa nemajú používať.

Svetlá majú byť umiestnené tak:

·         aby na pracovnú plochu nedopadali tiene,

·         aby sa svietidlá nekolísali,

·         aby bola stále rovnaká intenzita.

 

Intenzita osvetlenia sa udáva v luxoch a meria sa pomocou luxmetrov. V pracovniach pre administratívu sa odporúča osvetlenie min. 300 lx, pre technické a kresličské práce 500 lx, v vstupných a manipulačných priestoroch 160 lx, na chodbách a schodištiach 100 lx. V prípade zmeny počasia, v neskorších popoludňajších hodinách alebo v prvých ranných hodinách má byť denné svetlo doplnené umelým osvetlením. Umelé osvetlenie má pôsobiť príjemne a má osvetľovať celý pracovný priestor. Najnižšia hodnota intenzity umelého osvetlenia má mať hodnotu 120 lx. Intenzita umelého osvetlenia napríklad na demonštračnom stole má mať hodnotu 240 lx. Umelé osvetlenie môže byť prostredníctvom žiaroviek a žiariviek. Osvetlenie pomocou žiaroviek je menej vhodné ako osvetlenie žiarivkami. Biele žiarivky vyžarujú osvetlenie podobné dennému svetlu, preto sú v školských podmienkach vhodnejšie ako žiarovky.

  

Farebnosť

  Učebňa má byť esteticky upravená. K estetike patrí i úprava stien. Steny bývajú spravidla bielej farby, potom béžovej a často bývajú aj zelenej farby. O zelenej farbe existuje názor, že na oči pôsobí ukľudňujúco. Mnohé školy tento názor akceptujú a steny farbia často na bledozeleno. Sokle, miesta vystavené väčšiemu znečisteniu natierajú farbou o odtieň tmavšou vo výške 1,70 m.

Farba stien, stropov a podláh sa volí skôr bledšia, aby sa zabezpečilo čo najvýhodnejšie osvetlenie pracovného priestoru. Tým sa môžu vyriešiť problémy súvisiace s osvetlením. Kombináciou vhodných farieb sa môže spríjemniť pobyt v pracovnom priestore, ale farbami sa môžu označiť aj nebezpečné miesta v miestnosti alebo na stroji. Pri navrhovaní farebnej úpravy sa zohľadňujú kritéria ako dĺžka pobytu v miestnosti, druh činnosti, prípadne tvar, veľkosť a poloha miestnosti. V miestnostiach, ktoré sú orientované na južnú stranu, je vhodné použiť farebné odtiene modrej, zelenej alebo tyrkysovej a v miestnostiach, ktoré sú orientované na severnú stranu, je vhodné použiť farby bledšie, napríklad žltú, béžovú, bledoružovú, bledobroskyňovú. Na poličky a skrinky sa odporúča  použiť farba šedá, bledohnedá, bledozelená tak, aby ladila s farbou prostredia.

 

Prašnosť

   Prach vzniká rozkladom organických a anorganických látok, rozkladom rastlín a živočíchov, pracovnou činnosťou, pohybom, dopravou a podobne. Koncentrácia prachu v ovzduší sa udáva množstvom prachu v miligramoch, nachádzajúceho sa v 1m³ vzduchu. Môže mať rôzny pôvod a podľa toho aj pôsobí na ľudský organizmus. Poznáme prach inertný, dráždivý jedovatý, prach spôsobujúci alergiu alebo prach spôsobujúci zvýšenie telesnej teploty. V priestoroch, kde vzniká prach, treba často vetrať. Výmena vzduchu  prirodzeným vetraním sa vykonáva v miestnostiach bez zdroja škodlivín a tepla, v ktorých postačuje jedno až dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu. Ak nie je možná výmena vzduchu prirodzeným vetraním, zabezpečuje sa núteným mechanickým vetraním.

 

Hluk a vibrácie

   Hluk je každý nežiadúci, rušivý, nepríjemný alebo škodlivý zvuk. Je šírený prostredníctvom zvukových vĺn, zväčša vzdušnou cestou, avšak môže sa šíriť aj stavebnou alebo strojnou konštrukciou a následne vyžarovať do okolia.

Hluk a vibrácie patria k požiadavkám hygieny práce. Ich nadmerná intenzita môže nepriaznivo vplývať na výkon žiaka, sústredenie sa na prácu, čo sa môže prejaviť poklesom pracovnej aktivity, podráždením a nervozitou. Znížiť alebo odstrániť hlučnosť sa môže mazaním, olejovaním, vyvážením rotujúcich častí, použitím antivibračných náterov.

Pri posudzovaní hluku v pracovnom prostredí rozlišujeme:

·         hluk v mieste, kde sa pracovníci nachádzajú v priebehu práce,

·         hluk v priestore, kde sa pracovníci v priebehu práce pohybujú,

·         hlukovú záťaž jednotlivca charakterizujúcu súhrnne hlukovú expozíciu, ktorej je určitá osoba vystavená v priebehu pracovného času.

 

Poradie krokov vedúcich k odstráneniu alebo zníženiu rizika z expozície hluku sú:

·         odstránenie zdroja hluku,

·         zníženie hluku na zdroji,

·         kolektívne opatrenia (priestorové a stavebné riešenia, zmena organizácie práce),

·         individuálne opatrenia (osobné ochranné pracovné prostriedky).

 

 Teplota

   Jednou z dôležitých podmienok v školských priestoroch je teplota vzduchu. Musí byť adekvátna k činnosti, ktorá sa v danom prostredí vykonáva. Človek pri práci produkuje teplo, preto ak vykonáva namáhavú prácu musí byť teplota v miestnosti nižšia, a naopak, pri práci menej namáhavejšej musí byť teplota miestnosti vyššia. Napríklad teplota učebne má byť minimálne 20° C a v školských dielňach minimálne 18° C. Teplota sa zabezpečuje prostredníctvom výhrevných telies. Najvhodnejšie a najbezpečnejšie je ústredné vykurovanie radiátormi. Tie by nemali presahovať povrchovú teplotu 110° C. Pri vyššej teplote je potrebné opatriť ich krytmi. Obsluhu výhrevných telies na pevné, kvapalné alebo plynné palivo môže vykonávať len dospelá osoba, prípadne osoba, ktorá má patričné vzdelanie súvisiace so špeciálnou obsluhou.

 

 Vetranie

   Vetranie v učebni má byť zabezpečené oknami. Zo skúseností vieme, že hlavne v zimnom období je vetranie zabezpečované tak, že sa otvárajú dvere do chodby. Je to nevhodné, pretože týmto spôsobom sa nezabezpečí prísun kyslíka do triedy a teda aj čerstvého vzduchu, čo môže spôsobiť na vyučovacích hodinách nedostatočnú sústredenosť žiakov a pocit únavy.

Pre špeciálne učebne platia aj špeciálne požiadavky, ktoré musí každá škola akceptovať.  V prípade veľkého znečistenia prostredia, veľkej prašnosti alebo nebezpečných výparov je nutné použiť špeciálne zariadenia, ku ktorým patria odsávače, digestory a iné zariadenia. 

  

Hygienické požiadavky pre školské dielne

   Školské dielne slúžia na praktické vyučovanie. Žiaci v nich vykonávajú činnosti ručnými kovoobrábacími a drevoobrábacími nástrojmi a náradím, ako sú napríklad ručné pílky, vŕtačky, hoblíky, rašple a  pilníky. Pri práci musia používať ochranný odev, obuv, šatky alebo čiapky ako pokrývku hlavy, rukavice, ochranné okuliare a ďalšie osobné ochranné pracovné prostriedky. Pred začiatkom práce musia byť oboznámení s bezpečnosťou a hygienou práce a s tým súvisiacimi zásadami bezpečnej práce. Pracovné stoly a pracovné priestory musia vyhovovať ergonomickým požiadavkám, t.j. musia byť prehľadné, pohodlné a usporiadané. Plocha pracovného stola a jeho výška nad podlahou musí byť prispôsobená druhu vykonávanej práce, veľkosti predmetov, s ktorými sa manipuluje, pracovnej polohe a potrebám zrakovej kontroly. Pracovné sedadlá musia byť vyhotovené tak, aby zabezpečovali stabilitu sedenia osôb pri práci, umožňovali bezpečný úkon, vhodné pracovné pohyby trupu a končatín. Pracovné sedadlo musí byť vybavené chrbtovým operadlom a jeho sedacia plocha musí byť nastaviteľná.

V každej školskej dielni musia byť na viditeľnom mieste vyvesené zásady pre bezpečnú prácu. Musia mať zabezpečené dostatočné osvetlenie a vetranie.

Dielne sa musia udržiavať v čistote a v poriadku. K dispozícii majú byť nádoby na kovový a drevný odpad a jedna nádoba s vekom na odkladanie použitej čistiacej bavlny, handier a pod. Táto nádoba sa musí denne vyprázdňovať, aby sa predchádzalo nebezpečenstvu samovznietenia. 

 

 

 

Úlohy           

  • ·       Definujte pojem „bezpečnosť pri práci“.
  • ·       Definujte pojem „ergonómia“.
  • ·       Vymenujte základné oblasti ergonómie.
  • ·       Čo patrí k ergonomickým kritériám?
  • ·       Definujte pojem „školský úraz“.
  • ·       Vymenujte faktory vzniku školských úrazov.
  • ·       Ako treba predchádzať školským úrazom?
  • ·       Ktoré bezpečnostné predpisy platia pre školy z hľadiska BOZP?
  • ·       Ktoré bezpečnostné pravidlá by mal žiak poznať?
  • ·       Aký postup treba dodržať v prípade zranenia elektrickým prúdom?
  • ·       Vymenujte faktory hygieny.

 

 

 Literatúra 

1.    CINA, M. 2004. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v školách a školských zariadeniach. In KOZÍK, T. a kol. Technické vzdelávanie v informačnej spoločnosti. Nitra: UKF. 287-296 s. ISBN 80-8050-745-7.

2.    HATINA, T. et all. 2007. Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. s. 130 – 131. ISBN 978-80-7138-124-2.   

3.    KOLEKTÍV AUTOROV. 1997. Slovník cudzích slovBratislava: MEDIA TRADE, s. r. o. – Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 991 s. ISBN 80-08-02054-7.

4.    ŠUTKA, V. – KALINKOVÁ, M. – TOMKOVÁ, V. 2009. Hygiena a bezpečnosť na školách v zákonoch, nariadeniach vlády a vyhláškach. In Športový edukátor. roč. 2. Nitra: UKF. 29 – 38 s. ISSN 1337-7809.

5.    TACHAKRA, S. 1997. Príručka prvej pomoci1. vyd. Bratislava: Ina. 157 s. ISBN 80-85680-99-8.

6.    TOMKOVÁ, V. – ŠUTKA, V. – KALINKOVÁ, M. 2009. Hygiena a bezpečnosť v telovýchovno – športových zariadeniach na školách. In: Športový edukátor. roč. 2. Nitra: UKF. 29 – 38 s. ISSN 1337-7809.

7.    VARGOVÁ, M. 2007. Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Nitra: UKF. 147 s. ISBN 978-80-8094-171-0.     

8.    Výchova žiakov základných škôl k BOZP. Twiningový projekt „Zlepšenie systému BOZP v SR. Bratislava: MŠ SR. 2002.

 


Posledná zmena: 09.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.