OBSAH

11.3 Vyučovacie prostriedky v technickom vzdelávaní v nižšom sekundárnom vzdelávaní

   Schopnosti študenta súvisiace s témou 

Charakterizovať rozdelenie vyučovacích prostriedkov v technickej výchove (technike)

- Vysvetliť  a porovnať základné pojmy: učebné pomôcky, didaktická technika.

- Vysvetliť didaktické funkcie a základné požiadavky kladené na učebné pomôcky a didaktickú techniku.

- Vysvetliť požiadavky na výber, používanie a tvorbu učebných pomôcok a didaktickej techniky v technickej výchove (technike)

- Uviesť požiadavky a postup tvorby učebnej pomôcky pre technickú výchovu (techniku)

 

 Povinnosťou školy dneška je už v predstihu usmerňovať vzdelávanie  tak, aby jej absolvent  bol schopný zvládnuť premeny vyvolané globalizáciou, rozvojom vedy, techniky, kultúry, ekonomiky atď. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné plne využívať všetky podmienky a zdroje, ktoré sú k dispozícii, a ktoré sú schopné pomáhať tento cieľ uskutočniť.

Významný podiel na realizácii uvedeného má materiálna základňa škôl (príloha 1). Pedagogika i psychológia v nej vidia jednu z podmienok nielen  úspešnej realizácie obsahu a  dosahovania cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu, ale i samotného riadenia vyučovania a učenia sa.

Obsahu a cieľom výchovy a vzdelávania má adekvátne vybavenie škôl umožniť rozvíjať aktívne poznávacie činnosti v samostatných a tvorivých prácach, sprístupňovať moderný obsah učiva v metódach a organizačných formách rešpektujúcich racionalizačné tendencie v riadení vyučovania a učenia.

Nakoľko materiálno – technické vybavenie škôl pre realizáciu výučby má materiálny charakter, v praxi sa na označenie všetkých prostriedkov slúžiacich na výučbu zaužíval pojem materiálne prostriedky vyučovacieho procesualebo vyučovacie prostriedky. Tieto delíme do troch skupín:

1.    učebné pomôcky,

2.    didaktická technika,

3.    vyučovacie interiéry (makrointeriéry a mikrointeriéry).

 

V súlade s Němečkom [1] „učebnú pomôcku chápeme ako prostriedok komunikácie medzi učiteľom a žiakom, ktorý sprostredkováva prenos informácií od učiteľa k žiakom a umožňuje učiteľovi tok informácií riadiť a kontrolovať“.

Učebná pomôcka sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

-       má vzťah k obsahu učebnej látky, je nosičom informácií o učive,

-       pomáha učiteľovi riadiť vyučovací proces na dosiahnutie vyučovacích cieľov,

-       predstavuje akýsi zásobník informácií, ktorý je kedykoľvek učiteľovi k dispozícii.

 Obdržálek [2] definuje prostriedky didaktickej techniky „ako materiálne didaktické prostriedky, prístroje a technické zariadenia, ktoré odovzdávajú informácie do didaktického procesu v podobe obrazu a zvuku. Ide o súbor vizuálnych, auditívnych, audiovizuálnych a iných prístrojov a technických systémov, ktoré sú využívané na didaktické účely, zvlášť na prezentáciu učebných pomôcok a racionalizáciu bezprostredného riadenia a kontroly učebných činností žiaka“.

Vlastný učebný proces sa  realizuje vo vyučovacích interiéroch: v školách (makrointeriéry) a v učebniach (mikrointeriéry).

Systém vyučovacích prostriedkov (učebných pomôcok a didaktickej techniky) predstavuje usporiadanie jednotlivých druhov do sústavy podľa určitých hľadísk. Tieto podľa Hapalu [3] môžu byť:

a)    pedagogicko-didaktické (podľa funkcie, pôsobnosti a spôsobu začlenenia do vyučovania, podľa toho, ako aktivizujú žiaka a pod.),

b)  psychologicko-fyziologické, napr. podľa zmyslov, na ktoré pomôcky pôsobia (vizuálne, auditívne, audiovizuálne, dotykové alebo zmiešané), podľa stupňa poznávacieho procesu sa pomôcka môže opierať o konkrétny názor, skutočnosť môže byť upravená (symbolické pomôcky),

c)  materiálno-praktické hľadiská (podľa druhu použitého materiálu, obsahu, formy, napr. pomôcky kovové, dvojrozmerné, trojrozmerné a pod.).

          Väčšina  vypracovaných systémov uvedené hľadiská kombinuje, a to najmä z praktických dôvodov.

           

Učebné pomôcky a didaktická technika umožňujú priblížiť a spoznávať objektívnu realitu. Všetky javy a objekty sveta nie je možné žiakom sprístupniť len slovne a opisom. To je podstatný dôvod, prečo učiteľ siaha po takých prostriedkoch, ktoré mu umožňujú účinne (skôr, ľahšie, dokonalejšie...), napr. priblížiť, sprístupniť a konkretizovať predmety a javy súvisiace s učivom. Za najprogresívnejšie prostriedky vo všeobecne technickom vzdelávaní možno považovať tie prostriedky, ktoré umožňujú realizovať individuálne či skupinové vzdelávacie postupy (procesy aktívnej poznávacej činnosti), v rámci ktorých je možné uskutočňovať pozorovanie, porovnávanie, vyhľadávanie, experimentovanie, materiálové činnosti a operácie, demontáže, montáže a pod., čo vedie žiakov k aktívnemu a efektívnemu osvojovaniu vedomostí, zručností a schopností. Takto nadobúdané vedomosti, zručnosti, návyky a rozvíjané schopnosti umožňujú žiakom rýchlejšie sa adaptovať a orientovať pri riešení problémových situácií v škole i v mimoškolskom živote.

Prenos informácií môžeme z hľadiska psychológie učenia sa chápať ako proces, v ktorom prichádzajúca informácia v podobe správy obohacuje príjemcu o nové poznatky. Počas výučby je riadiacim článkom a zdrojom komunikácie zvyčajne učiteľ, ktorý žiakom predkladá informácie o obsahu učiva buď priamo alebo sprostredkovane prostredníctvom vyučovacích prostriedkov.

V súvislosti s vysokým tempom zavádzania prostriedkov IKT do výučby sa menia aj postupy stratégie výučby, napr. s multimédiami. Prúcha [4] ich označuje ako ”nové elektronické médiá, pretože ich charakteristickým rysom je konvergencia medzi výpočtovou technikou, komunikačnými prostriedkami, informačnými zdrojmi a vzdelávaním, spotrebnou elektronikou, zábavným priemyslom a hrami.”

Podla Stoffovej – Stoffu [5] multimédiá umožňujú integrovanú prezentáciu informácií pomocou počítača na báze rôznych médií. Pod médiom chápeme všetky prostriedky, ktoré môžu byt použité na zápis informácií rôzneho druhu, napr. zvuku, textu, grafiky, obrazu, animácie, virtuálnej reality atď. Informácie sú užívateľovi sprostredkovávané v rôznych formách pomocou rôznych receptorov. Pri takomto poňatí multimédií štruktúra prezentovaných informácií a prístup k nim sú riadené softvérom na základe interaktivity s používateľom.

Multimediálne spracovaný didaktický softvér využíva živšie a príťažlivejšie formy spracovania učiva pomocou animácie, textu, obrázkov, autentických fotografií, videosekvencií a iných. Každá z týchto častí môže byť sprevádzaná zvukom, buď hudbou alebo originálnym hovoreným slovom. Monitor počítača sa vplyvom činnosti žiaka neustále mení, je dynamický a pôsobí na všetky zmysly učiaceho sa. Multimediálne a interaktívne učebné pomôcky zároveň vyžadujú od žiaka, aby sa sám aktívne zapájal do vzdelávacieho procesu. Takéto podmienky umožňujú žiakovi ľahšie pochopiť, osvojovať si a zapamätávať nové poznatky a motivovať žiaka k hlbšiemu záujmu o učenie sa. Z toho vyplýva, že nielen použitý prostriedok, ale hlavne spôsob spracovania, prezentácia a štruktúra samotného vzdelávacieho obsahu vplývajú na proces osvojovania si učiva. Nemenej dôležitým momentom je aj správny spôsob používania a zaradenia multimediálnych aplikácií do výučby.

 

 Klasifikácia učebných pomôcok a didaktickej techniky v technickej  výchove (technike)

Kritériom uplatneným pri klasifikácii učebných pomôcok podľa Obdržáleka [2] sú napr. ľudské zmysly, na ktoré učebné pomôcky a didaktická technika pôsobia: 

  1. vizuálne pomôcky: a) skutočné predmety - prírodniny v pôvodnom stave (nerasty, rastliny, živočíchy), upravené prírodniny (vypchávky, preparáty), výrobky v pôvodnom stave (nástroje, prístroje, umelecké diela, vzorky výrobkov), upravené výrobky (stroje v reze, upravené sady a súbory vzoriek); b) modely - trojrozmerné pomôcky, na rozdiel od skutočných predmetov sú zámerne zjednodušené, aby sa uľahčilo vnímanie informácií (model ľudského tela, model kostry, model motora, model molekuly, pohyblivý model slnečnej sústavy - dynamický model)c) zobrazenia - dvojrozmerné pomôcky, sú statické a dynamické (statické: obraz na tabuli, v učebnici, nástenný obraz, schémy, mapy, grafy, fotografie, diafilm, diapozitív, priesvitka; dynamické: postupná kresba na tabuli, pohyblivé priesvitné modely do spätného projektora, nemý film,…); d) literárne (textové) pomôcky - učebnice a učebné texty, pracovné zošity, slovníky, atlasy, encyklopédie, metodické príručky, odborné časopisy, …
  2. auditívne (zvukové) pomôcky: gramofónová platňa, magnetofónová páska, CD nosič s digitálnym záznamom zvuku;
  3. audiovizuálne pomôcky:  zvukový film, TV program, videozáznam, DVD a CD - s digitálnym  záznamom obrazu a zvuku;
  4. kybernetické pomôcky: programy pre počítače, programy pre učiace stroje;
  5. multimediálne a hypermediálne: hypertextové a hypermediálne programy na CD a DVD;
  6. špeciálne pomôcky špecifikujúce charakter jednotlivých vyučovacích predmetov: experimentálne súpravy, laboratórne pomôcky, pracovné pomôcky, náradie a pod.

Podľa spôsobu práce sa učebné pomôcky rozdeľujú do dvoch základných skupín:

1.    demonštračné, ktoré používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy,

2.    žiacke, ktoré používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Na základe analýzy odborných prameňov a za použitia východiskovej klasifikácie Petríka [6], poznatkov z praxe a vlastných skúseností možno predostrieť modifikovanú špecifickú klasifikáciu učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku).

    

Učebné  pomôcky

 1  Pôvodné (skutočné) predmety:

-   prírodniny v pôvodnom stave (nerasty, horniny, vzorky drevín a pod.),

-   výrobky v pôvodnom stave (vzorky výrobkov a polovýrobkov, nástroje, pomôcky, polotovary technických materiálov, mechanizačné prostriedky a pod.),

-    upravené výrobky (stroje a prístroje v reze, stroje a prístroje určené na montáž  a demontáž, upravené sady a súbory vzoriek, stavebnice a pod.).

2  Modely:

Trojrozmerné pomôcky, ktoré sú na rozdiel od pôvodných predmetov zámerne zjednodušené, aby sa ľahko uľahčilo vnímanie informácií, ktoré sú pre poznávanie rozhodujúce.

Môžu byť:

- funkčné modely, ktoré verne zobrazujú princíp (napr. model prevodovky) alebo stavbu predmetu (model frézky),

- so zobrazením funkcie:

- statické (pevné alebo rozkladacie, napr. z dreva, kovu, plastov alebo kombinované),

dynamické (znázorňujúce pohyb, pevné alebo rozkladacie, napr. technické  hračky ako LEGO a pod.),

- v stavebnicovom alebo plošnom vyhotovení.

3  Zobrazenia (statické, dynamické, dvojrozmerné, trojrozmerné):

Sprístupňujú javy a predmety buď v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení.

Môžu byť prezentované:

- priamo (nástenné obrazy, fotografie a získané pôvodné, upravené alebo kreslené obrázky predmetov a technických zariadení, zhotovené napr. prostredníctvom  počítača, schémy, ilustrácie v učebnici, firemné prospekty, technické výkresy,   technické popisy v návodoch na obsluhu zariadení  a pod.),

- pomocou didaktickej techniky (napr. veľkoplošné diapozitívy – priesvitky premietané pomocou spätného projektora, diapozitívy, priesvitky, prezentácie a rôzne statické  alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku, premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, pomocou televízie,  výpočtovej techniky a pod.).

4   Panely:

Sprístupňujú javy a predmety buď v konkrétnej alebo zjednodušenej podobe a vo vzájomných súvislostiach. Môžu byť vyhotovené ako:

- statické trojrozmerné (so skutočnými prístrojmi, nástrojmi,  pomôckami, vzorkami  výrobkov a polovýrobkov alebo ich  modelmi),

- dynamické trojrozmerné (so skutočnými prístrojmi, nástrojmi, pomôckami, vzorkami výrobkov a polovýrobkov alebo ich modelmi, ktoré možno odoberať, premiestňovať, dopĺňať atď.).

 5   Stavebnice:

Elektromontážne stavebnice s vyhotovením:

- s rozoberateľnými spojmi:

- s klasickými spojmi - zásuvkovými spojmi,

- so špeciálnymi spojmi - skrutkovými, pružinovými, ovíjanými a magnetickými spojmi,

           -  stavebnice s voľným usporiadaním súčiastok,

           -  stavebnice s kopírovaním funkčných schém.

- s nerozoberateľnými spojmi:

           -   stavebnice so stacionárnym usporiadaním súčiastok.

Konštrukčné technické stavebnice s voľným usporiadaním súčiastok (z dreva, kovu a  plastov, napr. Merkúr, LEGO, Cheva).

6 Zvukové pomôcky alebo zvukové záznamy realizované:

-    mechanicky (gramofónová platňa),

-    opticky (film),

-    magnetickou stopou (magnetofónový pás, film, videozáznam),

-    digitálne nosiče IKT (CD, DVD s auditívnymi informáciami).

7 Textové pomôcky s grafickým alebo elektronickým zápisom slova prezentované ako:

-    učebnice (klasické, elektronické),

-    pracovné materiály (pracovné zošity a listy, návody na obsluhu strojov a zariadení, návody k pokusom a stavebniciam problémové úlohy, úlohy na projektové vyučovanie a pod.),

-    doplnková a pomocná literatúra,

-   elektronické zdroje (CD, DVD, internet a pod.).

Pomôcky určené na diagnostiku vedomostí a zručností žiakov – napr. didaktické testy - písomné,  obrázkové, kombinované (na papieri, priesvitke, v elektronickej podobe).

8 Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou:

- relácie (diafónové relácie, relácie v školskom rozhlase, videoprogramy, relácie v školskej televízii, teletext a pod.),

- programy pre vyučovacie stroje,

- digitálne nosiče IKT - softvérové prostriedky, prostriedky na tvorbu didaktického softvéru a didaktických aplikácií, expertné a autorské systémy, komplexné didaktické systémy (bližšie pozri [7]), nosiče audiovizuálnych informácií, multimediálnych a hypermediálnych informácií, didaktické programy, interaktívne výučbové programy a pod.

9 Špeciálne pomôcky špecifikujúce charakter jednotlivých vyučovacích predmetov, ako napr. experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií a odborných učební, pracovné pomôcky, mechanizačné prostriedky, obrábacie stroje a pod.

 

Osobitú významnú úlohu v technickej výchove (technike) zohráva  pracovný námet.  Z hľadiska didaktických funkcií môže plniť funkciu:

   -   učebnej pomôcky vtedy, ak predstavuje zdroj informácií, ktoré si má žiak osvojiť,

   -  prostriedku na dosiahnutie špecifických cieľov vyučovania, ak prostredníctvom zhotovenia pracovného námetu si má žiak osvojiť, okrem vedomostí, aj určitú sústavu konštruktérsko-technologických zručností, návykov a schopností a rozvíjať tvorivosť.

Pracovný námet má učiteľ voliť alebo navrhovať tak, aby:

-  umožňoval realizáciu obsahu a plnenie špecifických cieľov (kognitívnych, psychomotorických i afektívnych),

-  bol primeraný úrovni rozvoja a schopnostiam žiaka, pritom však dosť náročný na  vedomosti, zručnosti a návyky, a  zároveň aj jednoduchý,

-  bol účelný a praktický (úžitková hodnota),

-  bol motivačne účinný (vychádzať z túžob a záujmov žiakov),

-  prispieval k modernizácii vyučovania, t.j. umožňoval aplikáciu moderných vyučovacích metód (pokus, experimentovanie, brainstorming atď.)   a organizačných foriem (individuálna a skupinová práca),

-  umožňoval v čo najväčšej miere plniť požiadavky didaktických zásad,

-  bol zhotoviteľný  z takých materiálov, ktoré sú žiakom primerané  

-  umožňoval využívanie medzipredmetových vzťahov,

-  rozvíjal predstavivosť, technické myslenie, konštruktérsko-technologické  schopnosti a tvorivosť žiakov,

-  bol nenáročný na sortiment a množstvo materiálu,

-  bol realizovateľný bezpečne a hygienicky.

  

Didaktická technika

 1  Zobrazovacie plochy:

- plochy pre nepremietaný záznam, t.j. tabule (klasické, drevené, magnetické, plexitové, svetelné a iné),

- plochy pre premietaný záznam, ktoré môžu byť reflexné a určené pre prednú  projekciu  (difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy  určené pre zadnú projekciu,

- interaktívne tabule.

2 Projekčná (premietacia) technika:

-    zariadenia pre statickú projekciu (napr. diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory a rôzne ich pomocné zariadenia, napr. adaptéry, meniče, časové spínače, prehliadačky a pod.),

-    zariadenia pre dynamickú projekciu (napr. filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory) a rôzne pomocné zariadenia ako prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod.

3 Zvuková technika: gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo, napr. mikrofóny, reproduktory, zosilňovače. Niektoré tieto prostriedky sú integrované do školských rozhlasových ústrední alebo jazykových laboratórií.

4 Televízna technika: súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam, reprodukcia televízneho obrazu; Patria sem videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové, režijné jednotky a veľký počet ďalších pomocných zariadení.

5 Vyučovacie technické systémy na báze informačných technológií:

- školské mikropočítače ako prostriedky:

a) mediálnych systémov (vizuálna a auditívna prezentácia),

b) multimediálnych systémov (audiovizuálna prezentácia, trenažéry a simulátory),

c)  hypermediálnych systémov (napr. internetová sieť).

- interaktívne videosystémy, terminálové učebne, počítačové siete, integrované systémy videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky (napr. zariadenia na statickú aj dynamickú projekciu: počítače – dataprojektory – interaktívne tabule rôznych systémov a pod.).

6 Špeciálna technika:

Technické prístroje a zariadenia na záznam a spracovanie obrazu a zvuku (klasické a digitálne fotoaparáty, video a digitálne kamery, počítače a grafické softvéry, strižné a mixážne zariadenia na spracovanie analógového a digitálneho záznamu obrazu a zvuku a pod.)

 

Základné funkcie a didaktické aspekty využívania vyučovacích  prostriedkov v technickej výchove (technike)

 Učebné pomôcky a didaktická technika majú nezastupiteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu, pretože napomáhajú plniť nasledujúce funkcie:

názorná – vytvárajú presnejšie predstavy a vnemy, spresňujú pojmy, rozvíjajú myslenie;

motivačná – rozvíjajú poznávacie potreby a záujmy žiakov, udržiavajú pozornosť;

informačná a inštrumentálna - sú zdrojom správ o učive, ktoré sa dostávajú k príjemcovi (žiakovi) rôznymi komunikačnými kanálmi, prispievajú k chápaniu učiva,  slúžia ako nástroje na odhaľovanie a získavanie nových poznatkov, na riešenie úloh, problémov, problémových situácií a pod.

precvičovacia a aplikačná – napomáhajú upevňovaniu a prehlbovaniu poznatkov a spájaniu teórie s praxou;

kontrolná a spätnoväzbová – umožňujú realizáciu úvodnej (znovuvybavenie poznatkov) a priebežnej kontroly výsledkov učenia sa žiakov počas vyučovacej hodiny a efektívnu realizáciu spätnej väzby v jej závere;

výchovná – napomáhajú utvárať postoje žiakov, napr. k svetu a spoločnosti, šetrnosti, bezpečnej práci atď.

rozvíjajúca – prispievajú k rozvoju kognitívnych, psychomotorických, komunikatívnych i tvorivých schopností žiakov, k rozvoju ich emocionálnej sféry i hodnotového systému;

racionalizačná – šetria čas, napr. oproti zdĺhavému vysvetľovaniu bez názornosti, ktorý je možné využiť na dôkladnejšie a hlbšie pochopenie učiva, na jeho aplikácie a systemizáciu, čo vytvára predpoklady na skvalitnenie a zefektívnenie výučby.

 

Aby počas výučby skutočne dochádzalo k napĺňaniu uvedených funkcií učebných pomôcok a didaktickej techniky, je potrebné vnímať skutočnosť, že čím rozmanitejšími spôsobmi sa človek učí (príloha 2), tým je účinnosť zapamätávania vyššia.

 

Didaktické požiadavky na výber, používanie a tvorbu učebných pomôcok a didaktickej techniky

 Pri výbere, používaní, prípadne i pri tvorbe učebných pomôcok má učiteľ technickej výchovy (techniky) uplatňovať nasledujúce základné požiadavky:

-       východiskom pre výber a použitie sú konkrétne (špecifické) ciele vyučovacej hodiny,

-       na výber a použitie sa vzťahujú požiadavky didaktických zásad,

-       obsah (učivo) – charakter, obtiažnosť, rozsah,

-       počet zmyslových orgánov zapojených do poznávacieho procesu (čím viac zapojených zmyslových orgánov, tým lepšie),

-       didaktická funkcia z hľadiska použitia pomôcky v rámci štruktúry vyučovacej hodiny,

-       ergonomické - zohľadňujúce antropometrické a psychofyziologické osobitosti žiakov a požiadavky na hygienu a bezpečnosť práce,

-       technické a estetické – napr. bezpečná manipulácia, spoľahlivosť, bezporuchovosť, estetika vyhotovenia,

-       ekonomické – prístupná cena.

 

Správne a vhodné používanie vyučovacích prostriedkov vo výučbe prispieva k zvyšovaniu efektívnosti vyučovania tým, že [8] :

a)  zvyšujú názornosť vyučovania, pomáhajú vytvárať jasnejšie predstavy, spájať s nimi pojmy a osvetliť vzťahy medzi javmi,

b)  účinnejšie žiakov vyzbrojujú ucelenou sústavou poznatkov z oblasti základov vied (aby tieto vedeli pochopiť, vysvetliť a boli schopní tvorivo aplikovať v praxi, resp. v nových situáciách),

c)  umožňujú sprostredkovať a spracovať podávané informácie v čo najkratšom čase pri dodržaní najvyššej dosiahnuteľnej kvality a vernosti informácií,

d)  umožňujú žiakom  rýchlejšie a ucelenejšie nadobúdať a trvácnejšie uchovávať v pamäti potrebné vedomosti, zručnosti a návyky,

e)  rozvíjajú duševné, najmä poznávacie a logicko–myšlienkové procesy a zručnosti potrebné  na sebavzdelávanie,

f)    rozvíjajú zručnosti a návyky  potrebné na zvládnutie moderných technológií,

g)  uľahčujú činnosť učiteľa a pomáhajú dosiahnuť požadované učebné výsledky rýchlejšie a s vynaložením menšej námahy,

h)  prispievajú k rozvoju schopnosti  žiakov osvojiť si efektívne metódy a spôsoby intenzívneho učenia,

i)    rozvíjajú pozorovacie schopnosti žiaka a jeho myšlienkové operácie (indukcia, dedukcia, analýza, syntéza, zovšeobecnenie a pod.),

j)    pomáhajú učiteľovi vedecky riadiť vyučovací proces a uskutočňovať častejšie spätnú väzbu, t. j. umožňujú tok informácií aj od žiaka k učiteľovi,

k)  pomáhajú zvýšiť aktivitu práce žiakov aj tým, že prácu individualizujú,

l)    zvýšením aktivity žiakov pomáhajú rozvíjať ich technické myslenie a technickú kreativitu,

m) podporujú integráciu poznatkov žiakov tým, že  rozvíjajú schopnosti aplikovať poznatky prírodných, ekonomických, právnych, ekologických a iných vied,

n)  automatizujú, a tým skracujú a uľahčujú učiteľovi zdĺhavé a stereotypné činnosti,

o)  robia pre žiakov vyučovanie atraktívnejším, tým motivujú a zvyšujú záujem o učenie,

p)  informácie uchovávajú a umožňujú ich použitie vo vhodnom čase a to vtedy, keď je to aktuálne potrebné,

q)  pomáhajú preklenúť rozdiely medzi teóriou a praxou, resp. tieto oblasti vzájomne spájajú, čím vyučovanie racionalizujú,

r)   rozvíjajú zručnosti v oblasti komerčnej a marketingu,

s)  rozvíjajú priestorovú predstavivosť,

t)    rozvíjajú schopnosť komunikovať (napr. aj s počítačom),

u)  rozvíjajú dvojdimenzionálnu grafickú komunikáciu, a tým schopnosti tvorby grafických  počítačových produktov (grafické dokumenty, schémy, tabuľky, grafy a pod.),

v)  rozvíjajú schopnosť využívať multimediálne technológie a technológie na prenos informácií,

w) umožňujú žiakom dôkladnejšie osvojiť si určitú sústavu vedomostí, zručností a praktických návykov potrebných pre ďalšie štúdium a praktický život,

x)  prispievajú k celkovému rozvoju osobnosti žiaka.

 

 Pri používaní vyučovacích prostriedkov sa vyskytujú niektoré problémy. Sú to najmä:

-  povrchné uplatňovanie vyučovacích prostriedkov:

a)  vyplýva z nedôsledného premyslenia cieľov, ktoré má vyučovací prostriedok plniť,

b)  učiteľ presne neurčil didaktický sled aplikácie prostriedkov už v rámci metodickej prípravy na vyučovaciu hodinu,

c) prostriedok sa využíva len na vyplnenie času,

-  náročnosť na čas a prípravu učiteľa

-  technické a metodické prekážky

-  nebezpečenstvo preexponovania miery a množstva použitých prostriedkov (napr. negatívny vplyv na rozvoj abstraktného myslenia žiakov),

-  potreba neustálej aktualizácie a inovácie prostriedkov vyvolávaná zmenami v obsahu a cieľoch vyučovacieho predmetu.

 

Učebné pomôcky  a možnosti ich tvorby pre technickú výchovu (techniku)

 Obsah a ciele predmetu Technická výchova (Technika), ktoré sa majú transformovať do vedomostí, zručností, návykov, schopností, postojov žiakov a ktoré majú rozvinúť u žiakov celý rad schopností a vlastností osobnosti (kompetencie) ako sú samostatnosť a zodpovedný prístup k práci, schopnosť tímovej práce, schopnosť pozorovať, porovnávať, analyzovať a syntetizovať, technicky myslieť, konštruovať a tvoriť, je možné účinne realizovať len vtedy, ak je žiakovi počas učebného procesu zámerne a s vopred jasne stanovenými cieľmi umožňované pravidelne a aktívne pracovať s učebnými pomôckami. Učebný proces realizovaný s nedostatočným sortimentom pomôcok, resp. bez aplikácie pomôcok, tak ako je  to v súčasnom období z dôvodu nevybavenosti škôl učebnými pomôckami pre úplne nové témy technickej výchovy (techniky), nielen že nie je efektívny, ale v prevažnej miere má len teoretický charakter. Jeho výsledkom sú skôr určité teoretické vedomosti a zručnosti žiakov, žiaci prestávajú byť aktívnymi, z predmetu obľúbeného sa stáva predmet nepríťažlivý, žiaci strácajú o predmet záujem.

V súčasnom, pre učiteľov technickej výchovy (techniky) neľahkom období, ktoré treba považovať za obdobie „prechodné“, nemožno očakávať, že v krátkom období dôjde k vyhovujúcemu materiálno-technickému vybaveniu škôl učebnými pomôckami pre technickú výchovu (techniku).  Preto je nevyhnutné, aby učitelia k riešeniu vzniknutej situácie pristúpili čo najskôr na základe vlastnej iniciatívy. Možnosti uplatnenia iniciatívy učiteľov z hľadiska eliminácie deficitu učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku) sú napr.:

a)   v sfunkčnení a efektívnom využívaní učebných pomôcok, ktoré škola vlastní, ale z rôznych dôvodov (morálne opotrebované, čiastočne poškodené) sa už nepoužívajú,                                                

b) v svojpomocnej tvorbe a získavaní učebných pomôcok:

·         Možnosti tvorby učebných pomôcok:

-       realizácia samotným učiteľom,

-       realizácia učiteľom a žiakmi (napr. žiaci vyšších ročníkov pre mladších žiakov),

-       realizácia rodičmi v spolupráci s učiteľom,

-       návrh pomôcky učiteľom, realizácia rodičmi samotnými,

-       návrh pomôcky učiteľom, realizácia sponzormi.

·         Možnosti získavania podkladov:

-       z predajní a od firiem: prospekty a propagačné materiály, návody na obsluhu, obrazy atď.,

-       od firiem a z výstav: propagačné výrobky, vzorky výrobkov, polotovarov, nástrojov a pomôcok atď.,

-       prostredníctvom sponzorov,

-       prostredníctvom rodičov: nefunkčné, poškodené a v domácnosti už nepoužívané spotrebiče a zariadenia (mechanizačné prostriedky, malá ručná mechanizácia a pod.), pomoc pri zhotovení videofilmov, fotografií a pod.,

-       prostredníctvom žiakov: sústreďovanie odbornej literatúry, vedecko-populárnych  časopisov zapožičaním škole (možnosť vyhotovenia xerokópií, priesvitiek a pod.).

Nemožno však ponechať celé doriešenie zlej situácie v oblasti zabezpečenia technickej výchovy (techniky) učebnými pomôckami len na iniciatívu učiteľov. Možnosti sú uvedené aj z toho dôvodu, že ak sa učiteľ  podieľa na tvorbe a zabezpečovaní učebných pomôcok, možno predpokladať, že je skôr nútený k tomu, aby didakticky dôkladnejšie prepracoval návrh učebnej pomôcky vo vzťahu k obsahu a špecifickým cieľom výučby, ktoré má napomôcť dosiahnuť ním vyhotovená, zakúpená alebo získaná učebná pomôcka.

 

Kritériá tvorby učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku)

 Pre zhotovovanie učebných pomôcok nemožno predpísať všeobecne platnú a záväznú osnovu. Za rozhodujúce východiskové  momenty je možné považovať:

a)  potrebu aktualizácie pomôcok vo vzťahu k obsahu a cieľom vzdelávania, pedagogické potreby jednotlivých škôl a  učiteľa,

b) úroveň žiackych vedomostí, zručností a schopností,

c) stupeň predchádzajúcej prípravy žiakov,

d) pripravenosť učiteľa tvoriť učebné pomôcky,

e) materiálno-technické podmienky pre realizáciu učebných pomôcok.


Učebná pomôcka má spĺňať  nasledujúce požiadavky:

1. Má byť v súlade s obsahom a cieľmi vzdelávania, ktoré stanovuje vzdelávací štandard

Uvedená požiadavka má zabezpečiť, aby pomocou učebnej pomôcky bolo možné sprostredkovať časť učiva, a tým splniť čiastkový, resp. špecifické ciele stanovené pre oblasť kognitívnu, psychomotorickú alebo afektívnu. Je na rozhodnutí učiteľa, ktorá z pomôcok toto poslanie najúčinnejšie splní a za akých podmienok, t. j. použitím akej kombinácie vyučovacích metód a organizačných foriem vyučovania sa má dosiahnuť požadovaný efekt.

 

2.  Má byť vyhotovená vedecky a technicky správne.

Pomôcka má žiakom umožniť pochopenie prírodných zákonov a javov, princípov, materiálov atď., oboznámenie sa s ich využitím v  technickej praxi. Má v podstatných rysoch súhlasiť so stavom vývoja súčasnej techniky. Zároveň má demonštrovať uplatnenie moderných pokrokových technológií v konštrukcii i výbere materiálov a poskytovať neskreslené informácie. Ak túto požiadavku nespĺňa, neposkytuje žiakom pravdivé poznanie určitej časti vedeckých poznatkov.

 

3.  Má byť vyhotovená tak, aby vynikali podstatné konštrukčné prvky.

Sú to tie prvky, na ktoré sa má sústrediť pozorovanie počas sledovania javu, technologického procesu, vlastnosti materiálu atď. Napríklad obraz, technický výkres alebo model má prevažne pozostávať z takých častí, ktoré žiakom umožnia vnímať a pochopiť napr. tvary, rozmery, farby, umiestnenie, funkciu atď. prvkov, ktoré vyplývajú zo základného učiva a špecifických cieľov výučby. Súčasne sa tak realizuje proces osvojovania nových pojmov. Zjednodušené, prípadne úplne vynechané majú byť prvky nepodstatné alebo menej dôležité  pre dosiahnutie cieľa. Predchádza sa tým triešteniu pozornosti žiakov,  dosahuje sa jej vyššia koncentrácia. Nemožno však pripustiť vylúčenie akéhokoľvek podstatného prvku.

 

4. Má mať presné a vkusné vyhotovenie.

Presnosť zhotovenia súčastí pomôcky je nielen základným predpokladom jej dobrej funkcie, ale aj závažnou pedagogickou požiadavkou. V presnosti  spracovania, v správnom proporčnom vyhotovení a v tvaroch pomôcky spočíva aj estetická stránka pomôcky. Jej estetiku dotvára farebné doladenie jednotlivých komponentov, ktoré má zodpovedať palete farieb používaných na adekvátnych výrobkoch v praxi. Harmonické zladenie uvedených požiadaviek vzbudzuje záujem žiakov, motivuje a aktivizuje ich.

 

5. Má umožniť vymeniteľnosť súčiastok.

Túto požiadavku je potrebné uplatňovať a vnímať najmä z týchto hľadísk:

a)   v súvislosti s  funkčnými modelmi možnosť vytvárať rôzne funkčné celky,

b)   v súvislosti s možnosťou vytvárať a aplikovať problémové úlohy,

c)   v súvislosti s opraviteľnosťou pomôcok,

d)   na prípadné dopĺňanie základnej zostavy ďalšími komponentmi.

 

6. Na vyhotovenie pomôcky majú byť použité vhodné súčiastky a polotovary.

   Vyjadruje požiadavky:

a)  v maximálnej možnej miere používať materiály, súčiastky a technológie zodpovedajúce skutočnosti v praxi,

b)  vylúčiť osvojovanie skreslených a nepresných informácií,

c)  vylúčiť používanie zdravie ohrozujúcich súčiastok. 

 

7. Je vhodné, ak má pomôcka stavebnicový charakter.

Vyjadruje tieto požiadavky:

a)  variabilnosť v používaní súčiastok,

b)  umožniť realizáciu úloh algoritmizáciou, ale aj divergentne,

c)  vytvoriť podmienky na rozširovanie a dopĺňanie pomôcky.

 

Postup pri zhotovovaní učebných pomôcok  pre technickú výchovu

   Proces individuálneho zhotovenia kvalitných a efektívnych učebných pomôcok (UP) je náročnou záležitosťou, ktorá v sebe skrýva mnohé úskalia. Aby sa predišlo možných chybám a nedostatkom, možno odporúčať nasledujúci postup tvorby učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku):

1. Vyhotovenie projektu UP:

a)  Stanovenie jasného cieľa (cieľov), ktorý sa má aplikáciou UP dosiahnuť, napr. vysvetlenie určitého javu, zákonitosti používanej v technickej praxi.

b) Vymedzenie obsahu a jeho zosúladenie s cieľmi (UP má tieto javy, princípy atď. ukázať výrazne, spravidla v zjednodušených podmienkach v súlade s vedeckými poznatkami).

c) Dôležitým prvkom úvahy o funkcii UP je spôsob jej budúceho použitia, napr. pomôcku môže učiteľ používať len v rámci demonštrácie, inštruktáže, resp. s cieľom nastolenia problémovej úlohy, alebo túto budú používať žiaci v rámci pozorovania, realizácie pokusu apod.                                                                                                                             

V prvom prípade môže byť konštrukcia UP zložitejšia, musí však byť taká, aby vyhovovala metodike použitia a spôsobu realizácie demonštrácie.

Učebná pomôcka určená na prácu žiakov  má byť, pokiaľ je to možné, jednoduchá a priestorovo nenáročná. Spôsob jej použitia bude mať teda vplyv na pochopenie jej poslania (konštrukcia, tvary, materiály, princípy atď.).    

2. Odvodenie základných konštrukčných údajov:

a)  Stanovenie rozmerov, celkového usporiadania obsahu (súčiastok, popisov,  pokynov atď.), ich tvarov (rozmery, dizajn, estetika) a  materiálov. Stanovenie možností použitia UP v spojení s inými pomôckami, resp. didaktickou technikou, možností aplikácie medzitémových a medzipredmetových vzťahov.

b)   Výber materiálov na zhotovenie UP z hľadiska kvality a kvantity, s ohľadom na účel a funkciu súčiastok UP a so zreteľom na:          

- obťažnosť ich spracovania v podmienkach školy,

- možnosti nákupu hotových súčiastok, ich cenu a množstvo.

3. Vyhotovenie technického náčrtu učebnej pomôcky vyžaduje spresniť  predstavy o:

-  rozmeroch súčastí, ich presnejšom rozmiestnení a konkrétnom celkovom   usporiadaní UP,

- metodike použitia UP vo výučbe.

4. Vypracovanie technologického postupu umožňuje racionalizovať  a zefektívniť samotný proces zhotovenia UP, a zároveň upresniť ďalšie požiadavky na UP, ako napr.:

- určiť spôsob a postup montáže súčiastok a montážnych celkov (premyslieť opačný postup pre prípad, že UP bude určená na manipuláciu žiakmi),

- zvoliť spôsoby a technológiu  povrchovej úpravy s ohľadom na životnosť UP a prostredie, v ktorom bude UP používaná, resp. skladovaná (drevo – laky, kovy – emaily atď.),

- dôkladne analyzovať UP z hľadiska všetkých požiadaviek bezpečnosti a hygieny práce.

5. Vlastný proces výroby učebnej pomôcky

6. Overenie funkčnosti a účinnosti učebnej pomôcky

Po zhotovení UP je potrebné uskutočniť proces skúšobného overenia jej funkčnosti a účinnosti priamo vo výučbe. Týmto učiteľ zároveň  overuje aj efektívnosť metodického postupu, ktorý vypracoval v rámci  projektovej fázy. Pri zisťovaní funkčnosti pomôcky je potrebné dbať na overenie informatívnej, formatívnej a inštrumentálnej stránky UP. Informácie pritom učiteľ získava najmä prostredníctvom metódy pozorovania a v rámci spätnej väzby počas zisťovania úrovne dosiahnutia vytýčených cieľov žiakmi. Proces zisťovania účinnosti UP je spravidla dlhodobejší a uskutočňuje sa na základe spätných informácií získaných napr. vedomostným testom vypracovaným pre konkrétny prípad.

7. Realizácia prípadných korekcií

Na základe výsledkov procesu overovania funkčnosti a účinnosti UP je potrebné rozlíšiť jej nedostatky na podstatné a nepodstatné. Podstatné, príp. i menej podstatné  nedostatky UP treba najprv teoreticky analyzovať, prijať objektívne závery a neskôr odstrániť.

8. Zavedenie pomôcky do pedagogickej praxe

Vhodné je, ak učiteľ dlhodobejšie overuje účinnosť a spôsob aplikácie UP aj po jej zavedení do praxe.

 

V súvislosti s modernizáciou výučby musíme vychádzať zo súčasného stavu a perspektív ďalšieho rozvoja v oblasti vedy a techniky a z týchto hľadísk riešiť organizačnú štruktúru, formy, metódy a prostriedky edukačného pôsobenia.

Otázka lepšieho využitia všetkých učebných pomôcok, prístrojov a zariadení, ktoré majú školy k dispozícii, je aktuálna. Nech ide o akúkoľvek učebnú pomôcku, od najjednoduchšej až po výpočtovú techniku, ak má prispieť k zvýšeniu efektívnosti výučby, musí byť organickou súčasťou výučby, musí byť funkčne využitá v súlade s jeho požiadavkami a potrebami.             

Zmysel modernizácie treba vidieť v zabezpečení optimálnej poznávacej aktivity žiakov a v rozvíjaní túžby žiakov po poznaní. V tomto ohľade možno úspešne pracovať nielen pomocou moderných metód využívajúcich prostriedky novej didaktickej techniky, ale aj racionálnym uplatnením tradičných metód a učebných pomôcok.

 

Príklady učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku)

 Príklady vytvorených učebných pomôcok pre technickú výchovu (techniku) s uvedením konkrétnych možností a didaktických funkcií vo výučbe uvádzajú prílohy (príloha 3 príloha 4 príloha 5,  príloha 6,  príloha 7 príloha 8, príloha 9).

      

Úlohy

  • -         Vysvetlite rozdelenie vyučovacích prostriedkov v technickej výchove (technike).
  • -         Vysvetlite  a porovnajte základné pojmy: učebná pomôcka, didaktická technika.
  • -         Vysvetlite didaktické funkcie a základné požiadavky kladené na učebné pomôcky a didaktickú techniku.
  • -         Vysvetlite požiadavky na výber, používanie a tvorbu učebných pomôcok a didaktickej techniky v technickej výchove (technike).
  • -         Uveďte požiadavky a postup tvorby učebnej pomôcky pre technickú výchovu (techniku). 

 

Literatúra:

       

1. NĚMEČEK, M. a kol.: Stručný slovník didaktické techniky a učebních pomůcek.

    Praha : SPN, 1985.

2. OBDRŽÁLEK, Z.: Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava : UK, 1994.

3. HAPALA, D.: Funkcie, systém a klasifikácia vzdelávacích prostriedkov. In: Rakyta,

    V. a kol.: Vznik a vývoj organizovanej tvorby učebných pomôcok na Slovensku. B.

     Bystrica : Učebné pomôcky, 1979, s. 103.

4. PRUCHA, J., 1997. Moderní pedagogika. 1. vyd. Praha : Portál, 495 s. ISBN 80-

    7178-170-3.

5. STOFFOVÁ, V. – STOFFA, J.: 1999. Základné termíny z informačných,

    multimediálnych a didaktických technológií. In: Zborník MEDACTA `99 : Zväzok 1.

    Nitra : Slovdidac, s. 64 - 69. ISBN 80-967746-2-X.

6. PETRÍK, A. Materiálne didaktické prostriedky a technológia vzdelávania. In:

    FIŠER, V. – PETRÍK, A.: Základy inžinierskej pedagogiky. Košice : TU, 1993.

7. STOFFOVÁ, V.: Počítač univerzálny didaktický prostriedok. Nitra : FPV UKF

    v Nitre, 2004. ISBN 80-8050-765-1

8. PAVELKA, J.: Vyučovacie prostriedky v technickej výchove. FHPV PU v Prešove :

    Prešov, 1999.

9. DRIENSKY, D., HAMBALÍK, A., HRMO. R.: Materiálne didaktické prostriedky

      STU Bratislava, 1998, ISBN 227-1118-7.

10. TUREK, I.: O materiálnych prostriedkoch vyučovacieho procesu. Metodické

      centrum Bratislava 1996.

11. TUREK, I.: Didaktika. Iura Edition, spol. s. r. o. Bratislava, 2008.

12. BLAŠKO, M.: Úvod do modernej didaktiky I.  2010. Dostupné na

      http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310

 

 

     

 

 


Posledná zmena: 11.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.