OBSAH

11.2 Učebné pomôcky a didaktická technika v primárnom vzdelávaní

  Schopnosti študenta súvisiace s témou

 -  Poznať triedenie didaktických prostriedkov

 -  Definovať pojem „technické zariadenia“

 -  Vedieť triediť učebné pomôcky

 -  Vedieť triediť didaktickú techniku

 -  Poznať funkcie materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu

-  Poznať požiadavky, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu

  

 

Učebné pomôcky ako didaktické prostriedky

 Hapala (1983) tvrdí, že napriek ustálenému a kodifikovanému názvosloviu sa ešte stále zamieňajú niektoré pojmy. Je potrebné privítať každý pokus stanoviť a kodifikovať potrebné termíny, vniesť do terminológie v tejto oblasti jasno, a zároveň aj prinášať návrhy na inovovanie a doplňovanie názvoslovia.

Rozpornosť tohto tvrdenia je v tom, že ustálené a kodifikované názvoslovie sa v praxi neosvedčuje, hľadajú sa priliehavejšie termíny a zavrhujú sa ťažkopádne jazykové archaizmy (pripomeňme si dlhú a neplodnú diskusiu jazykovedcov i teoretikov didaktiky o názve videomagnetofón).

Súčasná terminológia obvykle vychádza z názorov (Trebišovský 1980; Hapala 1983; Driensky 1998) a možno ju predstaviť  nasledovnou schémou (Obr. 11.2.1):

 obr1121.JPG

 Obrázok 11. 2. 1 Schéma triedenia didaktických prostriedkov

 

 Predmetom nášho záujmu v tejto podkapitole sú didaktické materiálne prostriedky, ktoré delíme na technické zariadenia a učebné pomôcky.

 obr11.2.2.JPG

 Obrázok 11. 2. 2 Triedenie didaktických materiálnych prostriedkov

 

Termín „učebné pomôcky Kožuchová (1998) definuje ako „didaktické nástroje riadenia vyučovacieho procesu a regulácie samotného učenia“. Vo výchovno–vzdelávacom procese majú význam z hľadiska poznávacích procesov, podporujú rozvoj logického myslenia, tvorivosti, pomáhajú pri rozvoji a formovaní osobnosti žiaka. Učebné pomôcky spolu s didaktickou technikou patria medzi materiálne didaktické prostriedky. Podľa Obdržálka (1996) „považujeme ich za prostriedky, ktoré slúžia na dokonalejšie a rýchlejšie pochopenie učiva“. Petlák (1997) definuje učebné pomôcky ako „prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania, umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva“.

Termín „technické zariadenia“ (obr.11.2.2) integruje prostriedky, ktoré sa stali nevyhnutnosťou v školskej praxi. Ide o využívanie všetkých prístrojov a technických prostriedkov, ku ktorým patria zvukové prístroje, film, informačné technológie a pod. Vo vyučovaní plnia učebné pomôcky funkciu názornosti, zážitkovosti, aktivity, u žiakov vyvolávajú záujem, umožňujú spájanie teoretických poznatkov s praxou. Prostredníctvom nich žiaci získavajú informácie rýchlejšie, čím sa stáva vyučovací proces dynamickejší a vytvárajú sa lepšie predpoklady pre aktivitu v pozorovaní a myslení. Ich využívaním môže učiteľ preberané učivo dopĺňať, použiť ich v ktorejkoľvek fáze vyučovacieho procesu, pomocou nich kontrolovať vedomosti žiakov. Ako príklad môžeme uviesť počítač (PC). Je to technické zariadenie, prostriedok určený na skvalitnenie vyučovacieho procesu. Využíva sa (Strach, In Skalková, 2008, s. 254):

·         „na precvičovanie látky,

·         na prezentáciu látky,

·         k simulácii a didaktickým hrám“.

 

Podobného názoru sú aj mnohí autori odborných pedagogických publikácií, ktorí sa stotožňujú v tom, že v súčasnej dobe existujú nové možnosti využitia učebných pomôcok a didaktickej techniky. Bez nich sa nemôže zaobísť žiadna škola. V nich sú akceptované súčasné pokroky techniky, najmä rozsiahle využívanie moderných elektronických prvkov. Ak majú didaktické materiálne prostriedky plniť vzdelávaciu funkciu vo vyučovacom procese, musia spĺňať celý rad požiadaviek, či už vo vzťahu k obsahu a metódam vyučovania alebo z hľadiska technického, pedagogického a bezpečnostného.

 

  

11.2.1.1 Delenie učebných pomôcok a technických zariadení

 Z praxe a z odbornej literatúry rôznych autorov možno učebné pomôcky (UP) rozdeliť na:

·         auditívne – gramofónová platňa, magnetofónová páska, rádio,

·         vizuálne – skutočné predmety, modely, rôzne zobrazenia ako sú výkresy, obrázky časopisov, kníh, transparentné fólie, fotografie, ďalej učebnice a iná študijná literatúra,

·         audiovizuálne – film, televízia, video,

·         kybernetické – program pre učiaci stroj, program pre počítač.

 

Friedmann (2001, s. 52) definuje didaktickú techniku ako „súhrn technických zariadení, ktoré slúžia k demonštrácii vlastných učebných pomôcok“. Viacerí autori sa stotožňujú, že k didaktickej technike (DT) patria:

·         zobrazovacie plochy – rôzne druhy tabúľ, panely,

·         premietacie plochy – plátna stabilné, plátna prenosné, upravené premietacie plochy napr. biela farba na stene,

·         projekčná technika – spätné projektory, diaprojektory, dataprojektory,

·         interaktívne tabule.

·         zvuková technika – gramofóny, magnetofóny,

·         audiovizuálna technika – televízory, filmové premietačky, kamery,

·         vyučovacie stroje – informátory, repetítory, trenažéry,

·         prostriedky výpočtovej techniky.

 

Kožuchová (1998) rozdeľuje učebné pomôcky na:

·         skutočné predmety – materiál, pomôcky, nástroje, výrobky, prírodniny,

·         modely – modely dopravných prostriedkov, stavebných strojov,

·         zobrazenia – obrazy, náčrty, schémy, mapy, fotografie, ilustrácie v knihách, nástenky,

·         auditívne pomôcky – gramofónové nahrávky, magnetofónové nahrávky, CD nosiče, rozhlasové relácie,

·         vizuálne pomôcky – diapozitívy, diafilmy, transparentné fólie a ďalšie,

·         audiovizuálne pomôcky – filmy, videozáznamy, televízne programy,odborný text – metodické príručky pre učiteľa, pracovné listy pre žiakov, odborné časopisy, žiacke časopisy, encyklopédie. 

  

Funkcie materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu

    Učebné pomôcky a didaktickú techniku ako materiálne prostriedky vyučovacieho procesu Turek (2008, s. 313) triedi na:

·    auditívne – gramofón (DT), gram. platňa (UP),

·    vizuálne – učebnica, výkres, projekt,

·    taktilné (hmatové) – reálie, modely,

·    audiovizuálne – televízor a televízny program, film.

 

Materiálne prostriedky vyučovacieho procesu majú pri výchove a vzdelávaní plniť niekoľko funkcií. Turek (2008, s. 315) uvádza funkciu motivačnú, spätnoväzbovú, informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú. Dubovská (In Kozík, 2004, s. 228-229) uvádza, že „učebné pomôcky a didaktická technika majú nezastupiteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu. Na základe  toho môžeme rozlíšiť tieto funkcie:

  • ·         informatívna funkcia – informuje o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu atď., na druhej strane plní funkciu spätnej väzby, informuje žiaka o tom, ako chápe učivo, spresňuje proces učenia, koriguje predstavy, vedomosti a pod.,
  • ·         formatívna funkcia – práca s pomôckami a technikou, experimentovanie, porovnávanie, prispieva k rozvoju tvorivej činnosti, a tým súčasne aj k rozvoju myšlienkových operácií, k formovaniu zmyslových poznávacích procesov,
  • ·         inštrumentálna funkcia – pomocou nej žiak získava nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky a súčasne vytvára predpoklady pre ďalšie vzdelávanie,
  • ·         motivačná funkcia – vzbudzuje záujem o učivo a učenie, ale len vtedy, ak s materiálnymi prostriedkami učiteľ správne pracuje a ak ich vhodne zaraďuje do vyučovacieho procesu,
  • ·         systematizujúca funkcia – spočíva v tom, že pomôcky a didaktická technika prispievajú k vytvoreniu a zoraďovaniu vedomostí do istého systému,
  • ·         názorná funkcia – pôsobí na zmysly, žiaci získavajú konkrétnejšie predstavy o tom, čo sa učia,
  • ·         sú zdrojom a nositeľom informácií – učiteľovo slovo je dopĺňané pozorovaním predmetov a javov, ktoré majú významnú úlohu pri získavaní nových vedomostí,
  • ·         racionálna a ekonomická funkcia – urýchľuje a uľahčuje proces učenia,
  • ·         uľahčuje prechod od teórie k praxi – žiak nepočúva iba slová, ale vidí, manipuluje s vecami,
  • ·     podporuje samoštúdium – žiak na základe pozorovania narába s predmetmi a prístrojmi aj sám v mimoškolskom čase“.
  •  

Funkcie vytvárajú predpoklady na osvojenie učiva v čo najkratšom čase, skvalitňujú a zefektívňujú vyučovací proces.

  

Význam materiálnych prostriedkov vyučovacieho procesu

 Materiálne prostriedky vyučovacieho procesu majú význam z aspektu formovania mladého človeka. Na celom svete sa neustále hľadajú spôsoby ako zvládnuť v čo najkratšom čase neustále narastajúce množstvo poznatkov a vedomostí, ktoré sú potrebné pre zvládnutie určitej pracovnej činnosti. A práve oni majú ten bezprostredný vzťah k učivu. Ozrejmujú jeho zmysel a cieľ poznania, umocňujú poznanie a chápanie vzájomných vzťahov medzi jednotlivými prvkami zobrazovaného javu či predmetu, napomáhajú rozvíjať logické myslenie na báze názorného zobrazenia skutočnosti, a v konečnom dôsledku prispievajú k celkovému formovaniu profilu žiaka. Výchove a vzdelávaniu dávajú zmysel, urýchľujú osvojenie poznatkov a chápanie vzťahov a súvislostí. Možno ich využiť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu. Z hľadiska ich efektívnosti učiteľ získa čas, ktorý môže využiť na prehlbovanie a utvrdzovanie učiva.

V rámci výučby žiak nezískava len teoretické poznatky, ale prostredníctvom nich si osvojuje aj praktické zručnosti a návyky (Príloha 1). V takomto chápaní sa rešpektujú aj názory J. A. Komenského, ktorý presadzoval myšlienku osvojovať si poznanie všetkými zmyslami zahrňajúce činnosť rozumu, jazyka a ruky. Osvojovanie vedomostí, zručností a návykov je závislé od učebných pomôcok a didaktickej techniky, ktoré musia vytvoriť ucelený systém, musia vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, rešpektujúc didaktické zásady a metódy vyučovacieho procesu. Ak majú učebné pomôcky pomáhať zefektívniť vyučovací proces, je potrebné zvážiť kedy, za akých okolností a aké učebné pomôcky sa použijú. Pri ich správnej voľbe sa musí prihliadať na niektoré kritériá. V primárnom vzdelávaní v predmete Pracovné vyučovanie učiteľ pri preberaní vybranej témy (vyplýva z tematického celku učebných osnov) volí ciele, metódy a formy práce. Tiež zvažuje, v ktorej fáze vyučovacieho procesu použije didaktické materiálne prostriedky tak, aby boli vhodné a primerané vekovým osobitostiam žiakov a práca s nimi bola bezpečná.

Použitie učebných pomôcok je závislé od zadania úloh. V primárnom vzdelávaní môžu byť zaradené úlohy, ktoré majú charakter výskumný, bádateľský (Príloha 2). Napríklad úlohy typu:

·         poznávanie vlastností materiálov (dreva, kovov, plastov),

·         pozorovanie štruktúry dreva,

·         pozorovanie, ako vplýva teplota na kovové materiály,

·         pozorovanie odolnosti kovových materiálov voči korózii,

·         overovanie vodivosti elektrického prúdu u rôznych materiálov.

 

V učiteľskej praxi sa stáva, že učiteľ si musí učebné pomôcky vytvoriť sám. Pri ich tvorbe a využívaní didaktickej techniky podľa I. Tureka (1987, s. 111) treba zohľadniť požiadavky:

  • ·         ergonomické – prihliadať na antropometrické a psychofyziologické osobitosti učiteľa a žiakov, prihliadať na osobitosti obsahu ich činnosti, vytvorenie optimálnych podmienok a bezpečnosti pri práci,
  • ·         estetické – primerané umelecké kompozičné riešenia a vonkajšia úprava, rozvíjajúca zdravý estetický vkus žiakov,
  • ·         technické – bezpečnosť, spoľahlivosť, trvanlivosť, bezporuchovosť, štandardizácia parametrov, zmenšenie konštrukčných prvkov, unifikácia súčiastok a dielcov, použitie progresívnych materiálov a technologických procesov,
  • ·         ekonomické – prístupná cena pri zachovaní pedagogickej účinnosti a technickej spoľahlivosti.

 

Materiálne prostriedky vyučovacieho procesu pomáhajú utvárať jasnejšie predstavy o pojmoch a predmetoch, umožňujú dať vzdelávanému subjektu presnejšie informácie v krátkom čase, pričom zachovávajú kvalitu a presnosť spracovaných poznatkov. Učiteľovi umožňujú riadiť vyučovací proces tak, aby bola zabezpečená spätná väzba medzi učiteľom a žiakom i naopak. Ich využívaním je vyučovací proces zaujímavejší, nie je stereotypný, evokuje žiaka do činnosti, čo sa prejaví zvýšeným záujmom o vzdelávanie. Materiálne prostriedky sú významné aj z hľadiska pomoci pri preklenutí rozdielov medzi teóriou a praxou.

Okrem uvedených pozitívnych stránok pri ich využívaní je potrebné brať do úvahy aj ďalšie kritéria, ktoré možno nazvať negatíva. Je to ich náročnosť na čas pri ich zabezpečovaní, príprave, zhotovení alebo vysvetľovaní funkčnosti či demonštrovaní. Môže to byť aj nevhodnosť vo vzdelávaní, ak sa zanedbáva zásada primeranosti vekovým osobitostiam žiakov alebo sa neberie ohľad na bezpečnosť práce.

Ak sme doteraz uvažovali o pozitívach a negatívach využívania materiálnych prostriedkov, v každom prípade máme na zreteli, že ich využívanie kladie zvýšené nároky na prípravu a prácu samotného učiteľa. Platí to nielen pre učiteľov primárneho vzdelávania, ale aj pre učiteľov všetkých vzdelávacích aktivít, pretože vývoj techniky a technických prostriedkov má v poslednej dobe úžasný vzostup. Učiteľ je nútený sústavne sa zdokonaľovať, rozširovať svoj vedomostný a spoločenský obzor, ktorý je potrebný pre dokonalé ovládanie vyučovacieho a riadiaceho systému, a tiež potrebný pri voľnej komunikácii.

Didaktické materiálne prostriedky sú nositeľom obsahu vyučovacieho procesu. Nimi sa vytvárajú podmienky pre rýchlejšie osvojenie nového učiva. S ich podporou je predpoklad, že žiak si osvojené vedomosti zapamätá na dlhšie obdobie. „Učebné pomôcky a didaktická technika sa navzájom podmieňujú, ale súčasne musia byť v didaktickej jednote s vyučovacími formami, metódami, obsahom a cieľom každého vyučovacieho procesu“ (Friedmann, 2001, s. 51).

 

 

Úlohy

  • ·      Definujte pojem učebné pomôcky.
  • ·      Definujte pojem didaktická technika.
  • ·      Uveďte delenie učebných pomôcok.
  • ·      Vymenujte funkcie didaktických materiálnych prostriedkov.
  • ·      Uveďte požiadavky, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe učebných pomôcok a pri využívaní didaktickej techniky.
  • ·      Uveďte význam didaktických materiálnych prostriedkov.

 

 

Literatúra

 

1.        DRIENSKÝ,D. 1998. Didaktická technika. Bratislava: SPN.

2.        FRIEDMAN, Z. 2001. Didaktika technickej výchovy. 1. vyd. Brno: PF Masarykova univerzita. 92 s. ISBN 80-210-2641-3.

3.        HAPALA. D. 1983. Materiálne didaktické prostriedky vo výchove dospelých. Bratislava: Obzor.

4.        KOŽUCHOVÁ, M. – PODOLÁKOVÁ, K. – ČELÁROVÁ, L. - VARGOVÁ, M. – ŠEBEŇOVÁ, I.: Učebné osnovy pre 1. stupeň základných škôl. Bratislava: MŠ SR, 1995. 157 s. ISBN 80-07-00748-2.

5.        KÁNIK. R. 2000. Didaktické prostriedky. In: Kožuchová M. a kol. Didaktika pre učiteľov základných a stredných škôl. Bratislava: VEDA. ISBN 80-224-0602-3

6.        KOŽUCHOVÁ, M. a kol. 1995. Pracovná výchova II. 1. vydanie. Bratislava: PF UK. 179 s. ISBN 80-223-0855-2.

7.        KOŽUCHOVÁ, M a kol. 1998. Didaktika technickej výchovy. 1. vyd.   Bratislava: UK. 160 s. ISBN 80-223-1319-X.

8.        KOŽUCHOVÁ, M. 2003. Obsahová dimenzia technickej výchovy so zameraním na predškolskú a elementárnu edukáciu. 1. vydanie. Bratislava: UK. 221 s.  ISBN 80-223-1747-0.

9.        NOGA, H. 2007. Istota i pogranicza dydaktyki techniki. Zarys historii ksztalcenia technicznego. Krakow. s. 60 – 92.

10.     OBDRŽÁLEK, Z. 1996. Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. 1. vydanie. Bratislava: UK. s. 71. ISBN 80-223-1036-0.

11.     PETLÁK, E. 1997. Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS. s. 31. ISBN 80-88778-49-2.

12.     PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS, 2004. 311 s. ISBN 80-89018-64-5.

13.     SKALKOVÁ, J. 2008. Obecná didaktika. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, a. s. 322 s. ISBN 978-80-247-1821-7.

14.     TREBIŠOVSKÝ. J. V. 1980. Audio - vizuálne prostriedky v teórii a praxi. Bratislava: SPN.

15.     TUREK, I. 1987. Didaktika technických predmetov. 1. vyd. Bratislava: SPN. 178 s. 067-480-87 DTP.

16.     TUREK, I. 1997. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 1. vyd. Bratislava: MC (Program PHARE I.). 189 s. ISBN 80-88796-49-0.

17.     TUREK, I. 2008. Didaktika. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition. 595 s. ISBN 978-80-8078-198-9.

18.     VARGOVÁ, M. 2007. Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Nitra: PF. 150 s. ISBN 978-80-8094-171-0.

 

 

 


Posledná zmena: 10.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.