OBSAH

10.2 Špecifiká diagnostikovania žiakov v technickej výchove

  V súčasnej dobe dochádza k veľkému rozvoju vedy a techniky. V budúcnosti len ťažko nájdeme profesiu, v ktorej nebudeme potrebovať technické zručnosti. Preto je dôležité rozvíjať ich už u žiakov základnej školy. V súčasnosti je potrebné žiakov vzdelávať tak, aby boli technicky gramotní.

Pod elementárnou technickou gramotnosťou M. Kožuchová a J. Pavelka (2007) rozumejú:

  • · poznať základné technické zariadenia využívané v domácnosti a vo vybraných odvetviach ľudskej činnosti, pričom ide o poznanie funkcie technického zariadenia a možnosti využívania techniky,

  • · pochopenie významu a vlastností technických materiálov a energie, aby každý žiak mohol pochopiť vplyv techniky na prírodu a spoločnosť,

  • · rozvoj technických zručností: aby žiak vedel s technikou úspešne narábať a dokázal sa na ňu rýchlo adaptovať,

  • · rozvoj technických záujmov,

  • · podpora profesijnej orientácie žiakov.

V cieľoch Štátneho vzdelávacieho programu pre predmety technického charakteru sa do popredia dostávajú psycho-motorické zručnosti. Sú tiež súčasťou kľúčových kompetencií, ktorými má žiak disponovať. Z toho dôvodu sa vo svojej kapitole sústredíme na súčasné prístupy k diagnostikovaniu psycho-motorických zručností.

V odbornej literatúre existujú rôzne pohľady na chápanie zručnostíV staršej literatúre sa stretávame s vymedzením ako:"úplne alebo čiastočne zautomatizované zložky našej vedomej činnosti" (Vaculová, 2005, s. 8). Toto poňatie sa však vzťahuje hlavne k zručnostiam pohybovým a pracovným. Tiež pretrvával názor, že zručnosti a návyky tvoria praktickú zložku činnostikognitívne vedomosti poznávaciu zložku činnosti. Zručnosť je tiež chápaná ako prechodný stupeň medzi vedomosťami a návykmi, tzn. "nie úplne dovŕšené návyky" (Singule 1961, s. 264). V súčasnej dobe sa už uvádza, že návyky sú súčasťou zručností a tvoria ich čiastkové prvky  napr. zručnosť jazdiť na bicykli zahŕňa celý rad automatických návykov ako udržanie rovnováhy, riadenie jednou rukou pri ukazovaní smeru jazdy, brzdenie... Podľa J. Čápa (In: Čáp, J.a Mareš, J., 2001) je zručnosť učením získaná pohotovosť k metodicky správnemu, rýchlemu a úspornému vykonávaniu určitej činnosti.

V literatúre sa stretávame so štyrmi výkladmi pojmu zručnosť (Švec 1998, s. 8-9):

 

  • · učením získaná spôsobilosť na činnosť (Chelewiňski, 1991; Linhart, 1982; Mojžíšek, 1986, Prúcha a kol., 1995),

  • · osvojená činnosť, spôsob činnosti, úspešné vykonávanie činnosti (Horák, 1978, Skalková, 1999),

  • · vnútorný plán, schéma alebo model činnosti (Vricht, 1986; Linhart, 1976, Slavík, 1999),

  • · zložitejšia kognitívna štruktúra (Heywood, 1989; Lomov, 1988; Royer a kol., 1993).

Z tohto prehľadu vidíme, že zatiaľ čo niektorí autori chápu zručnosť ako vonkajší prejav vykonávania činnosti, iní autori uvádzajú, že ide skôr o vnútorné plán, t.j. vnútorný model činnosti. Na základe všetkých týchto pohľadov sa prikláňame k poňatiu zručností ako zložitejšej kognitívnej štruktúry, pretože pri ich osvojovaní sa nejedná len o mechanické opakovanie naučenej činnosti, ale aj o riešenie rôznych problémových situácií, ktoré vyžadujú od žiakov premýšľanie iurčitú úroveň tvorivého myslenia. Zručnosť teda v súlade s J. Trnom (1998) a V. Švecom (1998) chápeme ako získanú komplexnú spôsobilosť na riešenie úloh a problémových situácií.

Zručnosť teda v súlade s J. Skálkovou (1999, s. 150) chápeme ako „učením získanú dispozíciu (pohotovosť) ku správnemu, presnému, rýchlemu a úspornému vykonávaniu určitých činnosti.“ 

 


Posledná zmena: 08.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.