riešená v rámci projektu KEGA č. 3/7127/09
AKO CITOVAŤ UČEBNICU
Dlhodobá príprava učiteľa technickej výchovy (techniky) na vyučovací proces má dve etapy:
1. etapa získavania spôsobilostí pre pedagogickú činnosť, sem patrí dosiahnutie potrebnejteoretickej i praktickej kvalifikácie v danom odbore, dosiahnutie pedagogicko-psychologickej kvalifikácie, a v neposlednom i rade utváranie žiaducich mravných a vôľových vlastností.
2. etapa vlastnej pedagogickej činnosti, jej projektovanie a realizácia. Táto etapa sa vyznačuje permanentnou činnosťou zameranou na zvyšovanie teoretickej i praktickej prípravy, na štúdium najnovších poznatkov vedy a techniky v príslušnom odbore, ale i pedagogicko-psychologickýchvied.
Plánovanie je dôležitou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovací proces, pretože ovplyvňuje kvalitu vyučovania. Sú to vlastne vytýčené medze, v ktorých sa má vyučovací proces realizovať. Úlohou plánu pedagogickej činnosti je vytvorenie optimálnych podmienok pre vyučovací proces po stránke obsahovej, metodickej, organizačnej, výchovnej a materiálno-technickej. Dlhodobé projektovanie výučby učiteľom techniky v nižšom sekundárnom vzdelávanípredstavuje schéma (príloha 7.1.1).
Všeobecné požiadavky na plánovaciu činnosť učiteľa
Plánovanie ako subjektívna činnosť má vychádzať z poznania zákonitostí riadenia učebného procesu a učenia žiakov. Pri realizácií plánovanej činnosti by mal učiteľ rešpektovať viaceré požiadavky. Uvádzame aspoň niektoré z nich:
- 1. Všestrannosť
Táto podmienka vyžaduje, aby v dlhodobom (časovo – tematický plán) aj krátkodobom(metodická príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu) plánovaní boli v primeranej mierezohľadňované všetky činitele rozhodujúce o všestrannom rozvoji osobnosti žiakov.
- 2. Konkrétnosť
Ciele a úlohy uvádzané v plánoch majú byť formulované jasne a zrozumiteľne, v pojmoch kontrolovateľných výkonov žiakov, t.j. takým spôsobom, ktorý umožňuje objektívne porovnávať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi a rozhodnúť sa, či sa ciele splnili alebo nie.
- 3. Realizmus
Prihliada sa na individuálne a vekové osobitosti žiakov, na ich záujmy a potreby. Uplatnenie tejto požiadavky má zabezpečiť, aby žiaci neboli preťažovaní, ale na druhej strane sa snaží ovyužitie všetkých možností na optimálny rozvoj žiakov.
- 4. Rešpektovanie objektívnych vzťahov medzi komponentami pedagogickéhosystému.
Rozumieme tým rešpektovanie vzťahov medzi žiakom a učiteľom a medzi cieľmi vyučovania, obsahom, metódami, formami a prostriedkami vyučovania.
- 5. Plánovanie činnosti žiakov
Pri plánovaní vyučovacieho procesu nesmie učiteľ zabúdať, že neplánuje len svoju činnosť, ale predovšetkým predpokladanú činnosť žiakov. Obidve činnosti sú pritom v dialektickej jednote.
Pri plánovaní učiteľ vychádza zo základných pedagogických dokumentov, ktoré schvaľuje Ministerstvo školstva SR, najmä zo Štátneho vzdelávacieho programu (napr. ISCED 2), rámcových učebných plánov a vzdelávacieho štandardu, ktoré určujú ciele, kompetencie žiaka,obsah a časové dotácie v technickej výchove (technike). Celkový pohľad na systém dlhodobého plánovania práce učiteľa na školský rok a krátkodobej prípravy učiteľa navyučovaciu hodinu poskytuje príloha (príloha 7.1.2).
Dlhodobá príprava učiteľa technickej výchovy (techniky) na realizáciu vyučovania počas celého školského roka spočíva v tom, že učiteľ sa pred začiatkom školského roka pripravuje na vyučovanie. Z dlhodobého hľadiska táto príprava zahŕňa aj vypracovanie časovo - tematického plánu, ktorý je základným plánovacím dokumentom učiteľa. Vzhľadom na reformné zmeny vo všeobecne technickom vzdelávaní v základných školách je vhodné, ak pred tvorbou vlastného časovo – tematického plánu si učiteľ upresní časovú dotáciu, rozpracuje obsahovú stránku vyučovacieho predmetu a v prvom kroku vyhotoví rámcový časovo – tematický plán (príloha 7.1.3). Podstatným v tomto kroku je dôsledné premyslenie a rozčlenenie tematických celkov na témy jednotlivýchvyučovacích hodín a pridelenie počtu vyučovacích hodín. Základným východiskom pre učiteľa je obsahový a výkonový štandard vyučovacieho predmetu Technická výchova (Technika).
Časovo – tematický plán predstavuje rozvrhnutie učiva príslušného predmetu vurčitom ročníku na celý školský rok.
Tento vypracováva učiteľ pre každý predmet a ročník, v ktorom bude vyučovať samostatnepred začiatkom školského roka a predkladá na schválenie vedeniu školy. Ďalším rozpracovaním (doplnením) rámcového časovo – tematického plánu informáciami o tom, ako ačím sa bude výučba realizovať, získa učiteľ jeho konečnú podobu (príloha 7.1.4). Podľa systému práce vedenia školy (napr. jestvovanie predmetových komisií, rozhodnutie riaditeľa školy) je vypracovanie časovo – tematického plánu pre učiteľa záväzné alebo nezáväzné.Závisí od tvorivého prístupu učiteľa a podmienok školy, ako kvalitne učiteľ časovo – tematický plán vypracuje.
Požiadavky na časovo – tematický plán:
- rovnomernosť rozvrhnutia učiva na týždne a mesiace,
- vyčlenenie hodín na systemizáciu učiva a poznatkov žiakov, súhrne opakovanie apreverovanie úrovne zvládnutia učiva žiakmi,
- vyčlenenie hodín na exkurziu, výlet, rezervu,
- prispôsobenie sa podmienkam školy a triedy (ŠkVP, región, počet žiakov v triede...).
Štruktúra časovo – tematického plánu:
a) členenie na mesiace a týždne, počet vyučovacích hodín,
b) názvy tematických celkov s určením celkového počtu vyučovacích hodín,
c) názvy tém (delenie tematického celku na témy vyučovacích hodín),
d) témy vyučovacích hodín a rámcové vymedzenie vzdelávacieho obsahu (obsahový štandard),
e) k jednotlivým témam uvedenie vyučovacích cieľov (výkonový štandard),
f) rámcové uvedenie organizačných foriem, prostriedkov vyučovania, medzipredmetových vzťahov (prierezové témy),
g) hodiny systemizácie učiva, opakovania a upevňovania poznatkov žiakov,
h) exkurzie a vychádzky.
Body a) až d) štruktúry časovo - tematického plánu poskytujú odpoveď na otázky: Čo budem vyučovať (obsah – učivo)? a Čo sa má vyučovaním dosiahnuť (konkrétne cielevyučovania)? Body e) až g) poskytujú rámcové informácie o tom, Ako a čím plánovanédosiahnuť.
Keďže realizácia všeobecne technického vzdelávania je podmienená aj materiálno-technickým zabezpečením, napr. polotovarmi základných technických materiálov, nástrojmi, prístrojmi apod., je dôležité, aby učiteľ technickej výchovy (techniky) plánoval aj túto stránku výučby. Plán materiálno-technického zabezpečenia výučby môže byť vyhotovený ako samostatný dokument, ktorý je prílohou časovo-tematického plánu pre príslušný ročník a školský rok, alebo môže byť vytvorený priamo v rámci časovo-tematického plánu ako samostatný stĺpec pre každú vyučovaciu hodinu.
Vypracovanie časovo – tematického plánu poskytuje dôležité informácie o učiteľovi, t.j. oschopnosti jasne, logicky, systematicky a komplexne spracovať prehľad o jeho budúcej práci azámeroch. Učiteľ tým predchádza náhodnosti a improvizácii vo svojej budúcej práci, preukazuje systémový prístup v plánovacej činnosti a dáva možnosť na jej kontrolu.
Je vhodné, možné i dobré, ak je časovo – tematický plán prezentovaný žiakom (napr. v závere školského roka zverejnením prostredníctvom nástenky) a títo sa k nemu majú možnosť vyjadriť– vysloviť podnety, ako napr. o ktoré učivo by mali hlbší záujem, požiadavka na obohatenie učiva, upresnenie termínu a cieľa exkurzie – záujem o oblasť... Uvedené môže mať motivačný efekt, vzbudiť záujem žiakov o vyučovací predmet, poskytnúť žiakom možnosť získať prehľad oobsahu budúceho vzdelávania, o špecifických cieľoch predmetu, a tiež môže prispieť k eliminácii direktívnosti. Ďalšími prednosťami sú, že napr. žiaci vedia, čo sa budú učiť, predbežne sa môžu pripravovať na niektoré témy, zbierať materiál, pripravovať jednoduché pomôcky a pod.
Posledná zmena: 10.11.2011
AUTORI
prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.
doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.
doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.
doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.
PaedDr. Ján Stebila, PhD.
TECHNICKÁ REALIZÁCIA
PaedDr.Robert Janiga
PaedDr. Michal Rojček
Založené na CMS Bc. Petra Brčáka
JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Klara Stebilova
RECENZENTI
prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.
doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.
doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.