7.1 Dlhodobé projektovanie výučby učiteľom techniky v nižšom sekundárnom vzdelávaní

  Dlhodobá príprava učiteľa technickej výchovy (techniky) na vyučovací proces má dve etapy:

1. etapa získavania spôsobilostí pre pedagogickú činnosť, sem patrí dosiahnutie potrebnejteoretickej i praktickej kvalifikácie v danom odbore, dosiahnutie pedagogicko-psychologickej kvalifikácie, a v neposlednom i rade utváranie žiaducich mravných a vôľových vlastností.

2. etapa vlastnej pedagogickej činnosti, jej projektovanie a realizácia. Táto etapa sa vyznačuje permanentnou činnosťou zameranou na zvyšovanie teoretickej i praktickej prípravy, na štúdium najnovších poznatkov vedy a techniky v príslušnom odbore, ale i pedagogicko-psychologickýchvied.

Plánovanie je dôležitou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovací proces, pretože ovplyvňuje kvalitu vyučovania. Sú to vlastne vytýčené medze, v ktorých sa má vyučovací proces realizovať. Úlohou plánu pedagogickej činnosti je vytvorenie optimálnych podmienok pre vyučovací proces po stránke obsahovej, metodickej, organizačnej, výchovnej a materiálno-technickej. Dlhodobé projektovanie výučby učiteľom techniky v nižšom sekundárnom vzdelávanípredstavuje schéma (príloha 7.1.1).

  

Všeobecné požiadavky na plánovaciu činnosť učiteľa

 Plánovanie ako subjektívna činnosť má vychádzať z poznania zákonitostí riadenia učebného procesu a učenia žiakov. Pri realizácií plánovanej činnosti by mal učiteľ rešpektovať viaceré požiadavky. Uvádzame aspoň niektoré z nich:

• 1. Všestrannosť

Táto podmienka vyžaduje, aby v dlhodobom (časovo – tematický plán) aj krátkodobom(metodická príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu) plánovaní boli v primeranej mierezohľadňované všetky činitele rozhodujúce o všestrannom rozvoji osobnosti žiakov.

• 2. Konkrétnosť

Ciele a úlohy uvádzané v plánoch majú byť formulované jasne a zrozumiteľne, v pojmoch kontrolovateľných výkonov žiakov, t.j. takým spôsobom, ktorý umožňuje objektívne porovnávať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi a rozhodnúť sa, či sa ciele splnili alebo nie.

• 3. Realizmus

Prihliada sa na individuálne a vekové osobitosti žiakov, na ich záujmy a potreby. Uplatnenie tejto požiadavky má zabezpečiť, aby žiaci neboli preťažovaní, ale na druhej strane sa snaží ovyužitie všetkých možností na optimálny rozvoj žiakov.

• 4. Rešpektovanie objektívnych vzťahov medzi komponentami pedagogickéhosystému.

Rozumieme tým rešpektovanie vzťahov medzi žiakom a učiteľom a medzi cieľmi vyučovania, obsahom, metódami, formami a prostriedkami vyučovania.

• 5. Plánovanie činnosti žiakov

Pri plánovaní vyučovacieho procesu nesmie učiteľ zabúdať, že neplánuje len svoju činnosť, ale predovšetkým predpokladanú činnosť žiakov. Obidve činnosti sú pritom v dialektickej jednote.

 

Pri plánovaní učiteľ vychádza zo základných pedagogických dokumentov, ktoré schvaľuje Ministerstvo školstva SR, najmä zo Štátneho vzdelávacieho programu (napr. ISCED 2), rámcových učebných plánov a vzdelávacieho štandardu, ktoré určujú ciele, kompetencie žiaka,obsah a časové dotácie v technickej výchove (technike). Celkový pohľad na systém dlhodobého plánovania práce učiteľa na školský rok a krátkodobej prípravy učiteľa navyučovaciu hodinu poskytuje príloha (príloha 7.1.2).

Dlhodobá príprava učiteľa technickej výchovy (techniky) na realizáciu vyučovania počas celého školského roka spočíva v tom, že učiteľ sa pred začiatkom školského roka pripravuje na vyučovanie. Z dlhodobého hľadiska táto príprava zahŕňa aj vypracovanie časovo - tematického plánu, ktorý je základným plánovacím dokumentom učiteľa. Vzhľadom na reformné zmeny vo všeobecne technickom vzdelávaní v základných školách je vhodné, ak pred tvorbou vlastného časovo – tematického plánu si učiteľ upresní časovú dotáciu, rozpracuje obsahovú stránku vyučovacieho predmetu a v prvom kroku vyhotoví rámcový časovo – tematický plán (príloha 7.1.3). Podstatným v tomto kroku je dôsledné premyslenie a rozčlenenie tematických celkov na témy jednotlivýchvyučovacích hodín a pridelenie počtu vyučovacích hodín. Základným východiskom pre učiteľa je obsahový a výkonový štandard vyučovacieho predmetu Technická výchova (Technika).

 

Časovo – tematický plán predstavuje rozvrhnutie učiva príslušného predmetu vurčitom ročníku na celý školský rok.

 Tento vypracováva učiteľ pre každý predmet a ročník, v ktorom bude vyučovať samostatnepred začiatkom školského roka a predkladá na schválenie vedeniu školy. Ďalším rozpracovaním (doplnením) rámcového časovo – tematického plánu informáciami o tom, ako ačím sa bude výučba realizovať, získa učiteľ jeho konečnú podobu (príloha 7.1.4). Podľa systému práce vedenia školy (napr. jestvovanie predmetových komisií, rozhodnutie riaditeľa školy) je vypracovanie časovo – tematického plánu pre učiteľa záväzné alebo nezáväzné.Závisí od tvorivého prístupu učiteľa a podmienok školy, ako kvalitne učiteľ časovo – tematický plán vypracuje.

 

Požiadavky na časovo – tematický plán:

- rovnomernosť rozvrhnutia učiva na týždne a mesiace,

- vyčlenenie hodín na systemizáciu učiva a poznatkov žiakov, súhrne opakovanie apreverovanie úrovne zvládnutia učiva žiakmi,

- vyčlenenie hodín na exkurziu, výlet, rezervu,

- prispôsobenie sa podmienkam školy a triedy (ŠkVP, región, počet žiakov v triede...).

 

Štruktúra časovo – tematického plánu:

a) členenie na mesiace a týždne, počet vyučovacích hodín,

b) názvy tematických celkov s určením celkového počtu vyučovacích hodín,

c) názvy tém (delenie tematického celku na témy vyučovacích hodín),

d) témy vyučovacích hodín a rámcové vymedzenie vzdelávacieho obsahu (obsahový štandard),

e) k jednotlivým témam uvedenie vyučovacích cieľov (výkonový štandard),

f) rámcové uvedenie organizačných foriem, prostriedkov vyučovania, medzipredmetových vzťahov (prierezové témy),

g) hodiny systemizácie učiva, opakovania a upevňovania poznatkov žiakov,

h) exkurzie a vychádzky.

Body a) až d) štruktúry časovo - tematického plánu poskytujú odpoveď na otázky: Čo budem vyučovať (obsah – učivo)? a Čo sa má vyučovaním dosiahnuť (konkrétne cielevyučovania)? Body e) až g) poskytujú rámcové informácie o tom, Ako a čím plánovanédosiahnuť.

Keďže realizácia všeobecne technického vzdelávania je podmienená aj materiálno-technickým zabezpečením, napr. polotovarmi základných technických materiálov, nástrojmi, prístrojmi apod., je dôležité, aby učiteľ technickej výchovy (techniky) plánoval aj túto stránku výučby. Plán materiálno-technického zabezpečenia výučby môže byť vyhotovený ako samostatný dokument, ktorý je prílohou časovo-tematického plánu pre príslušný ročník a školský rok, alebo môže byť vytvorený priamo v rámci časovo-tematického plánu ako samostatný stĺpec pre každú vyučovaciu hodinu.

Vypracovanie časovo – tematického plánu poskytuje dôležité informácie o učiteľovi, t.j. oschopnosti jasne, logicky, systematicky a komplexne spracovať prehľad o jeho budúcej práci azámeroch. Učiteľ tým predchádza náhodnosti a improvizácii vo svojej budúcej práci, preukazuje systémový prístup v plánovacej činnosti a dáva možnosť na jej kontrolu.

Je vhodné, možné i dobré, ak je časovo – tematický plán prezentovaný žiakom (napr. v závere školského roka zverejnením prostredníctvom nástenky) a títo sa k nemu majú možnosť vyjadriť– vysloviť podnety, ako napr. o ktoré učivo by mali hlbší záujem, požiadavka na obohatenie učiva, upresnenie termínu a cieľa exkurzie – záujem o oblasť... Uvedené môže mať motivačný efekt, vzbudiť záujem žiakov o vyučovací predmet, poskytnúť žiakom možnosť získať prehľad oobsahu budúceho vzdelávania, o špecifických cieľoch predmetu, a tiež môže prispieť k eliminácii direktívnosti. Ďalšími prednosťami sú, že napr. žiaci vedia, čo sa budú učiť, predbežne sa môžu pripravovať na niektoré témy, zbierať materiál, pripravovať jednoduché pomôcky a pod.

 

Posledná zmena: 10.11.2011