OBSAH

6.1 Vysvetlenie pojmu vyučovací proces

  Vyučovací proces charakterizuje Maňák (1994) ako mnohofaktorový dej, ktorý sa rozvíja na základe kauzálnych väzieb, pričom je cieľovo orientovaný. Zahŕňa vyučovaciu činnosť učiteľa a učebnú činnosť žiaka.

Průcha (1997) charakterizuje vyučovanie (teaching) ako proces vytvárania učebných situácii so zámerom sprostredkovania poznatkov, stimulovania procesu myslenia a podnecovania osobného vývinu.

Skalková (1999) vyučovanie označuje za historický ustálenú formu cieľavedomého a systematického vzdelávania a výchovy. Predstavuje špecifický druh ľudskej činnosti, ktorý spočíva vo vzájomnej súčinnosti učiteľa a žiakov, ktorá smeruje k určitým cieľom. Vyjadriť celistvosť a dynamiku vyučovacieho procesu vyžaduje urobiť analýzu základného systému vnútorných vzťahov, ktoré sú vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvňujú.

Vychádzame z toho, že vyučovanie je proces s obrovským „komplexom faktorov“. Proces vyučovania je ovplyvňovaný neustálou zmenou konštelácie týchto faktorov. Každá vyučovacia situácia je jedinečná, neopakovateľná. Aby sme prekonali ťažkosti vyplývajúce z komplexu faktorov, ktoré ovplyvňujú vyučovací proces, vytvoríme si systém “axióm“, ktoré tvoria kostru vyučovania (Peterßen, 1993Skalková 1999):

  • - ciele procesu vyučovania,

  • - obsah vyučovania (učivo),

  • - vyučovacie metódy a organizačné formy,

  • - didaktické prostriedky, ktoré sa v procese výučby využívajú,

  • - antropo-psychologické predpoklady,

  • - spoločenskokultúrne predpoklady.

Týchto šesť komponentov na jednej strane závisí od rozhodnutia učiteľa (prvé štyri) a na druhej strane od situačných podmienok (ďalšie dve). Učiteľ si musí uvedomiť, že sa od neho očakávajú štyri podstatné rozhodnutia. Tie nemôže svojvoľne urobiť, ale musia ladiť so spoločensko-kultúrnymi a antropo psychologickými podmienkami.

Všetky tieto štyri základné komponenty sú vo vzťahu, „vzájomnej závislosti“. Nemôžeme ich chápať ako izolované prvky stojace vedľa seba, ale ako do seba navzájom zapadajúce články, ktoré sa neustále vzájomne modifikujú, podporujú a brzdia (Peterßen, 1993). Všetky didaktické rozhodnutia závisia aj od faktorov, ktoré pôsobia zvonka, a to od antropologicko-psychických a sociálno-kultúrnych predpokladov, ale sami na ne spätne vplývajú, a tak vytvárajú nové individuálne a sociálne pomery. Zmenené pomery sa zasa stávajú predpokladmi novýchdidaktických rozhodnutí, takže oblasť didaktiky sa nachádza v neustálej zmene a proces vyučovania i učenia dostáva procesuálny charakter (obr. 1).

 obr6.1.JPG

Obr. 1: Model štruktúry vyučovania a učenia podľa Hemanna (viď Peterßen)

 


Posledná zmena: 11.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.