OBSAH

5.1 Obsah predprimárneho technického vzdelávania

 Schopnosti študenta súvisiace s podtémou

 - Pochopiť význam pedagogických dokumentov pri  plánovaní učiva

- Vysvetliť podstatu reformných zmien predprimárneho vzdelávania

- Charakterizovať predprimárne technické vzdelávanie po reformných zmenách

 

 Prostredie je, okrem iných, jedným z významných činiteľov v rozvoji osobnosti. Zložité Interakcie, ktoré nastávajú medzi jedincom a prostredím, majú zložitý charakter a dokážu meniť nielen osobnosť dospelého, ale aj dieťaťa v predškolskomveku. Zmeny sa môžu prejaviť v hodnotách, postojoch, charakterových vlastnostiachzručnostiach i vedomostiach.Kultúra, v ktorej deti vyrastajú, taktiež ovplyvňuje ich správanie a hodnotenie situácie.

Natíska sa preto otázka, aký obsah pre deti v predškolskom veku má mať technické vzdelávanie, čo ich učiť poznávať vdobe rýchlo sa vyvíjajúcej informačnej spoločnosti s čoraz dokonalejšími technickými prostriedkami?

V oblasti technického vzdelávania formuluje odpovede na zadanú otázku Kožuchová (2003). Autorka chápe obsah aciele vzdelávania v okruhu etických hodnôt v zmysle poznávania úlohy a významu techniky a v rovine získania elementárnej technickej gramotnosti. Ide o počiatočné oboznamovanie sa elementárnymi faktami, pojmami a procesmi z oblasti techniky, o veku primerané znalosti a zručnosti na vykonávanie vlastnej technickej činnosti, pochopenie úlohy a významu techniky v spoločnosti ako zložky ľudskej kultúry a pochopenie sociálneho aspektu techniky. S uvedeným súvisíformovanie mravného vedomia a konania detí, podporovanie vzťahu k prírode a životnému prostrediu a získanie najelementárnejších pracovno-morálnych vlastností.

 

 Reformné zmeny v predprimárnom technickom vzdelávaní

 Zmeny v predprimárnom technickom vzdelávaní neopisujeme z historického uhla pohľadu. Zamerali sme sa na predchádzajúce obdobie 90-tych rokov 20. storočia i súčasnosť.

 

Do roku 2008

Výchovu a vzdelávanie v materských školách, ako aj spôsob ich organizácie a riadenia do roku 2008, legislatívne upravoval Zákon č. 29/1984 Zb. zákonov o sústave základných a stredných škôl, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach a Vyhláška ministerstva školstva 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach.

Základným pedagogickým dokumentom bol do roku 2008 Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách platný od roku 1999. Poslanie materských škôl bolo konkretizované a spočívalo v dopĺňaní rodinnej výchovy ovýchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa v súlade individuálnymi a vekovými osobitosťami. Štrukturovanie obsahu vzdelávania vychádzalo z výchovných zložiek utriedených do obsahového rámca asystému poznatkov, ktoré dieťa nadobúdalo, aby dosiahlo vývinový medzník  školskú zrelosť. V realizačnej rovinezasahovali výchov zložky, svojimi cieľmi a obsahom, oblasť kognitívneho, perceptuálno-motorického, sociálno-emocionálneho a sociálno-morálneho rozvoja dieťaťa. Vzhľadom na rozdielne vývinové predpoklady a odlišnépodmienky rodinnej výchovy detí prichádzajúcich do materskej školy boli v dennom poriadku zohľadňované ich vývinové potreby, individuálne zvláštnosti a tempo.

Program viazal vývinové obdobia predškolského veku na vekové kategórie týchto detíPre vekové skupiny (2-3, 3-4, 4-5, 5-6 ročné deti) boli charakterizované základné rozvojové možnosti detí a detailne rozpracované obsahy jednotlivýchvýchovných zložiek do tematických celkov.

Miesto medzi výchovnými zložkami mala pracovná výchova. Jej chápanie vychádzalo z princípov výchovy k práci aorientácie na rozvoj praktických zručností pri práci s technickým materiálom. Dôležitosť pracovnej výchovy bola daná úlohou vytvárania hygienických, kultúrnych a pracovných návykov. Obsah bol konkretizovaný podľa veku pre 2  3 ročné a 6 ročné deti. Osvojenie si

elementárnych pracovných a technických zručností, schopností a poznatkov pomáhalo dieťaťu prispôsobiť sa okolitému svetu z hľadiska praktického manipulovania s predmetmi a na základnej úrovni pochopiť ich fungovanie. Pracovnávýchova sa opierala o činnostný charakter celkového prejavu dieťaťa. Do výchovno-vzdelávacieho procesu boli zaradzované námety na pracovné činnosti pre oboznámenie sa s rôznymi pracovnými technikami, pracovnými postupmi a experimentovanie s rozličnými materiálmi. Dieťa si v činnostiach vytváralo vzťah k pracovnej aktivite a k práci ako takej. Uplatňovanie pracovnej výchovy malo význam z hľadiska celkového psychomotorického rozvoja osobnosti dieťaťa autvárania pracovno-motivačnej spôsobilosti.

Od roku 2005 bol pedagogickej verejnosti dostupný podporný program k Programu výchovy a vzdelávania detí vmaterských školách pod názvom Rozvíjajúci program výchovy a vzdelávania deti s odloženou školskou dochádzkou vmaterských školách. Mal odborno-metodický charakter a bol spracovaný v troch oblastiach  v perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej. Neoddeliteľnou oblasťou bola pracovno-motivačná oblasť. V programe sú okreminých návrhov aj návrhy na hry a realizáciu aktivít orientovaných na rozvíjanie jemnej motoriky a vizuomotoriky detí, ako aj cvičenia na nadobúdanie pracovných, výtvarných a technických zručností. Autorka dáva do popredia potrebu realizácie tých aktivít pre deti s odloženou školskou dochádzkou, pri ktorých vznikajú tvorivé detské produkty, a to prakticko-umeleckou činnosťou u detí sa darovaním produktov alebo realizáciou výstav rozvíjalo prosociálne cítenie a správanie.

 

Po roku 2008

Uznanie postavenia materských škôl, ich nezastupiteľnosti z hľadiska celostného osobnostného rozvoja detí v systéme celoživotného vzdelávania bolo zavŕšené schválením Školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, prematerské školy dlho očakávaným. Schválením školského zákona sú materské školy zaradené do sústavy škôl, čo znamená, pre materské školy a predškolskú edukáciu, výrazný posun v legislatíve a v dvojúrovňovom vzdelávaní.

Pre materské školy stanovil štát povinný obsah vzdelávania v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0  predprimárne vzdelávanie (príloha 5.1.1).

Dostupné na internete), ktorý bol schválený 19. júna 2008. Povinnosť pracovať podľa školských vzdelávacích programov bola pre materské školy stanovená od 1. septembra 2009.

 

Technické predprimárne vzdelávanie v kurikulárnych dokumentoch

 Oproti minulosti nie je obsah edukácie čosi, čo je dané, s čím sa počíta a o čom sa nemá diskutovať. Naopak, obsah sa stáva dynamickou zložkou a je žiaduce o ňom diskutovať, zohľadňovať jeho historický, ale aj filozoficko-kultúrny kontext. Ak chápeme vedecké, technické a umelecké disciplíny ako určitú formu organizácie znalosti, je potrebné zároveň dodať, že ich obsah podlieha permanentnej rekonštrukcii. To vyvoláva potrebu nazerať na obsah vzdelávania ako na dynamickýa otvorený fenomén, ktorý si žiada permanentný pedagogicko-psychologický výskum (Englund, 1997).

Špecifikom štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie je zameranosť na kompetencie. Rada Európy nazerá na kompetencie ako na „všeobecnú schopnosť založenú na poznatkoch, skúsenostiach, hodnotách adispozíciách, ktoré jedinec rozvinul v priebehu svojej činnej účasti na vzdelávaní“ (Klíčové kompetence, 2003, s.13).

Perrenoud (In: Klíčové kompetence, 2003, s. 12-13) definuje kompetencie ako „schopnosť účinne konať v určitom type situácií, schopnosť založenú na poznatkoch, ktorá sa neobmedzuje len na ne. Vytváranie kompetencií má umožniť jedincom, aby mobilizovali, uplatňovali a zapájali osvojené poznatky v zložitých, rozmanitých a nepredvídaných situáciách“. Je ale potrebné dodať, že pojem kľúčové kompetencie nie je zatiaľ celkom jednoznačne vymedzený. Vpedagogickom systéme pojmov sa tento pojem spájal s odborným vzdelávaním a odbornou prípravou, bol používanýpredovšetkým v kontexte so zamestnaneckou politikou.

Štátny vzdelávací program ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie je zameraný na rozvíjanie základov kompetencii detí predškolského veku prostredníctvom obsahových a výkonových štandardov.

Obsahové štandardy predstavujú rámcový obsah vzdelávania v štyroch tematických okruhoch - Ja som, Ľudia, Kultúra aPríroda. Podľa podmienok materskej školy sú rozpracované v školských vzdelávacích programoch.

Výkonové štandardy predstavujú cieľové požiadavky, ktoré má dieťa dosiahnuť na konci predškolského veku, sú formulované v troch vzdelávacích oblastiach -perceptuálno-motorická, kognitívna, sociálno-emocionálna.

Štátny vzdelávací program ISCED 0  predprimárne vzdelávanie uprednostňuje v edukačnom procese objektovo zameraný prístup. Pred zložkami výchovy dostávajú prioritu okruhy vzdelávania, t.j. hlavné oblasti, ktoré sú základom informačného poznania dieťaťa predškolského veku. Štátny vzdelávací program ISCED 0 využíva zložky výchovy, ale tie,na rozdiel od Programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách, nie sú obsahom, ale prostriedkom na naplnenie obsahu edukácie a dosiahnutie edukačných cieľov.

Štátny vzdelávací program nie je členený podľa vekových kategórií, pretože materské školy nemajú postupové ročníky.

Hlavnou myšlienkou a cieľom Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 je podporovať komplexný osobnostný rozvoj dieťaťa, aktivizovať ho a motivovať v rozvoji poznaniaumožniť mu tvorivo realizovať svoje predstavy v každodenných aktivitách.

 

Požiadavky na výkon v predprimárnom technickom vzdelávaní

 Predškolská výchova a predprimárne vzdelávanie sa uskutočňuje počas celého pobytu dieťaťa v materskej škole. Realizuje sa prostredníctvom organizačnej formy  edukačnej aktivity, ktorá je navodená učiteľom. Je to cieľavedomá, systematická, zmysluplná, konkrétna výchovno-vzdelávacia činnosť. Edukačná aktivita je organickou súčasťou denného poriadku a jej vhodné použitie umožní realizovať požiadavky z oblasti techniky.

 V štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 z oblasti techniky ide o tieto požiadavky:

V tematickom okruhu „JA SOM“

 zvládnuť sebaobslužné činnosti (obliekať sa, obúvať sa, umývať sa, čistiť si zuby, atď.) a návyky správneho stolovania (jesť s príborom, udržiavať čistotu pri jedle, atď.),

 zachovať v pracovných a technických činnostiach návyky poriadku a čistoty

(upratať po sebe, dávať si pozor na odev, atď.),

 zhotoviť výtvory z rozmanitého materiálu, vrátane odpadového, rôznymi technikami

(strihať, lepiť, tvarovať materiál, atď.), uplatňovať pri tom technickú tvorivosť,

 zhotoviť výtvory zo skladačiek a stavebníc,

 zvládnuť, na základe nápodoby a slovných inštrukcií dospelého, na elementárnej úrovni prácu s počítačom.

 

V tematickom okruhu „ĽUDIA“

 poznať, slovne opísať a umelecky stvárniť rozmanité ľudské činnosti,

 poznať a v hrách napodobniť prácu rodičov,

 pochopiť význam práce na základe rozmanitých pracovných činností,

 riešiť interaktívne úlohy v detských edukačných programoch.

 

V tematickom okruhu „PRÍRODA“

 prejaviť zručnosti a praktickú tvorivosť pri vytváraní produktov z prírodnín prostredníctvom využitia rôznych pracovných a výtvarných techník.

 

Štátny vzdelávací program ISCED 0 je pre materské školy záväzný a na základe neho si vypracovávajú školský vzdelávací program, ktorý charakterizuje vlastné zameranie materskej školy. Pri konkretizácii cieľov a obsahu školských vzdelávacích programov sa predpokladá využitie regionálnych a lokálnych podmienok materských škôl, potreby detí arodičov. Pre učiteľov je školský vzdelávací program dokumentom, na základe ktorého si projektujú a volia vlastné stratégie, postupy a prostredníctvom nich plánujú dosiahnuť kompetencie dieťaťa. K tvorbe školských vzdelávacíchprogramov pre materské školy je odporúčaná metodická príručka autorky Hajdúkovej a kol. (2008).

Realizáciu krúžkovej činnosti v materských školách je možné realizovať tak, aby nenarúšala plnenie školského vzdelávacieho programu. Činnosť upravuje § 4 ods. 9 Vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materských školách.

 

Najdôležitejšie zmeny, ktoré nastali v predškolskom vzdelávaní v najbližšom období do roku 2008 a po roku 2008,uvádzame porovnávaním:

 

Základné zmeny v predškolskom vzdelávaní

 do roku 2008                                                       po roku 2008

Cieľ

všestranný rozvoj dieťaťa                                        osobnostný rozvoj dieťaťa (kompetencie)

Obsah štruktúrovaný

do výchovných zložiek                                           do tematických okruhov vzdelávania

pre vekové kategórie detí                                        v obsahových a výkonových štandardoch

                                                                           zaradením prierezových tém

Organizačné formy

hry a činnosti                                                       edukačné aktivity

Pedagogické dokumenty

program výchovy a vzdelávania                              vypracovanie školských vzdelávacích

detí v materskej škole                                          programov na základe ISCED 0

Edukačné stratégie

činnostné učenie                                                 interaktívne a zážitkové učenie

 

 

 

Reformné zmeny v obsahu predprimárneho technického vzdelávania

 Oblasť technického vzdelávania v Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárnu edukáciu je integrovaná takmer dovšetkých tematických okruhov. V tomto programe (na rozdiel od primárneho vzdelávania) sú zdôraznené kompetencie dieťaťa. Ide o novšie ponímanie edukácie, no pre oblasť techniky to nemožno jednoznačne konštatovať. Technika je integrovaná do umeleckej oblasti, čo nezodpovedá súčasnému rozvoju techniky, ani najnovším poznatkom v oblastitechnickej edukácie, kde je podporovaný vedecko-technický prístup, nie technicko-umelecký. Tým sa deťom uberá možnosť vytvárať si zmysluplný systém vedecko-technických poznatkov v čase, keď si začínajú utvárať ucelený obraz sveta na základe poznávania prírodných a spoločenských zákonitostí.

 

Obsah predškolskej edukácie je v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 podľa edukačného programu Dieťa a svet:

- v kontexte štyroch edukačných okruhov  Ja som, Ľudia, Kultúra a Príroda,

- v kontexte troch vzdelávacích oblastí  perceptuálno-motorická, kognitívna, sociálno-emocionálna (Podhájecká, 2007).

Program umožňuje zmeniť a doplniť edukačný proces z viac činnostne orientovaného na viacrozmerný proces, vytvárať, azároveň upevňovať u detí prvé ucelené, objektovo orientované poznatkové oblasti.

Do vzdelávacích štandardov programu ISCED 0 v oblasti perceptuálno-motorickej sa dostávajú obsahové štandardy pre práce s rôznym materiálom a zvládnutie pracovných návykov. Výkonový štandard pre túto oblasť je blízky obsahupredchádzajúcemu programu z roku 1999, pričom ide o zvládnutie sebaobslužných činností, zachovávanie návykov poriadku a čistoty, konštruovanie a zhotovenie výtvorov z rozmanitého materiálu. Inovačným smerom v predškolskom vzdelávaní sa ukazuje rozvíjanie technickej tvorivosti a zvládnutie elementárnych základov práce s počítačom.

Poznatky z techniky uplatnime v kognitívnej oblasti pri formulovaní špecifických cieľoch pre:

- rozlíšenie príčin možného nebezpečenstva a poškodenia zdravia pri manipulácii s niektorými predmetmi, elektrospotrebičmi a pod.,

- význam dodržiavania pravidiel bezpečnej cestnej premávky,

- poznávanie dopravných prostriedkov,

- poznávanie rozmanitých ľudských činnosti a profesií,

- uplatňovanie farieb v pracovných a technických produktoch,

- vnímanie rôznorodostí hračiek a predmetov v našom okolí,

- porovnávanie zvykov pri udržiavaní ľudových tradícií,

- zdôvodňovanie významu úžitkovosti niektorých živočíchov, rastlín a stromov pre život človeka v minulosti a v súčasnosti.

Oblasť sociálno-emocionálna predpokladá uplatňovať a rešpektovať základné pravidlá kultúrneho správania, uplatňovať vlastné nápady, hodnotiť svoje schopnostv rôznych činnostiach a uplatniť návyky starostlivosti o prírodu.

 Uvedený obsah vzdelávania k elementárnym základom k technike v predprimárnom vzdelávaní obsiahnutý v štandardoch programu ISCED 0 nemožno považovať za radikálne reformný, pokiaľ neberieme do úvahy zvládnutie elementárnych základov práce s počítačom.

Pre rozšírenie obsahu vzdelávania k elementárnym základom k technike v predprimárnom vzdelávaní je podstatné vytvorenie školských vzdelávacích programov, a to tak, aby v ňom viac profilovali zámery technického vzdelávania.Dôležitým je plán výchovno-vzdelávacej činnosti, vypracovanie ktorého je v kompetencii učiteľa. V pláne sú uvedené tie edukačné aktivity, ktorými sa plánuje dosiahnuť špecifický cieľ k elementárnym základom vzdelávania k technike v danejoblasti za určitý časový úsek. Výber spôsobu, metódy pre dosiahnutie výkonových štandardov pre plánovaný obsah technického vzdelávania má rozhodujúci význam. Učiteľ pritom musí rešpektovať konkrétne podmienky materskej školy aschopnosti deti.

Pokiaľ predpokladáme realizovať vzdelávanie k elementárnym základom k technike v predprimárnom vzdelávaníinteraktívnym a zážitkovým spôsobom, potrebujeme plánovať aktivity mimo priestorov materskej školy. V edukačnomprostredí  exteriéri - priamo „na danom mieste“ (napr. farma, pekáreň, pole, pošta, skanzen, hasičská zbrojnica, remeselné dielne rôzneho zamerania, planetárium, technické múzeá ai.) môžu deti pochopiť, ako človek využíva techniku vo svoj prospech. Môžu pozorovať tvary, veľkosť, materiály i funkciu technických prostriedkov, pýtať sa na technologické postupy, dotýkať sa materiálov, nástrojov, počúvať zvuky, cítiť vône, ochutnávať produkty, komunikovať so zamestnancami, rozhodnúť, čo sa im páči a čo nie, porovnávať nové a „staré“ technické prostriedky, vyskúšať si ich činnosť, možno aj rozobrať časti, demontovať.

Pre uskutočnenie aktivity mimo priestorov materskej školy potrebujeme nielen finančné prostriedky, ale aj pedagóga sorganizačnými schopnosťami, porozumenie rodičov i ochotu podnikov či organizácií realizovať „bádanie deti“ vo svojichpriestoroch.

Edukačné aktivity zamerané k elementárnym základom vzdelávania k technike realizujeme často v interiéri materskej školy. Rozvíjanie perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej oblasti zabezpečíme výberom hier ahrových činností (napr. Kto čo robí, Na remeselníkov ai.). Pri práci s technickými materiálmi a prírodninami, nástrojmi anáradím nechávame deťom pri tvorbe námetov čo najväčší priestor pre samostatnú činnosť, pričom máme dostatok pomôcok a materiálu. Pre situácie edukačných aktivít súvisiacich s oboznámením sa s profesiou ľudí využívame hračky, ktoré sú v súčasnosti dokonalou, podľa potreby zmenšenou, a aj vylepšenou kópiou reálnych predmetov. Hračka sa stáva prostriedkom pre stvárnenie

zážitkov, pozorovaných vzorov dospelých i napodobňovania situácii, s ktorými sa dieťa stretlo. Pre rozvíjanie technickej tvorivosti majú význam hry so stavebnicou a hry pri manipulácii s predmetmi. Záujem dieťaťa o takéto hry dáva dobrýpredpoklad jeho osobnej účasti na hre, zvedavosti i emocionálnemu zanieteniu pre odvážne a originálne riešenia situácie.

Na pamäti je dôležité mať to, že v edukačnom procese zameranom k elementárnym základom vzdelávania k technike je potrebné zohľadňovať vývinové špecifiká dieťaťa predškolského veku, prepájať viaceré podoblasti vzdelávacích oblastí zprogramu ISCED 0, poznať potreby, záujmy dieťaťa a prostredie, z ktorého prichádza.

 

Úlohy

  • · Vysvetlite podstatu Štátneho vzdelávacieho programu v predprimárnom vzdelávaní

  • · Aké sú možnosti školy pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu?

  • · Aká je úloha učiteľa pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu?

  • · Aké má miesto technické vzdelávanie v Štátnom vzdelávacom programe?

  • · Aké sú odlišnosti súčasného technického predprimárneho vzdelávania oproti predchádzajúcim reformám?

  • · Zhodnoťte pozitívne a negatívne aspekty týchto reforiem.

  • · Aký je obsah predprimárneho technického vzdelávania podľa najnovšej reformy?

  • · Zhodnoťte Vzdelávací štandard predprimárneho vzdelávania z aspektu technického vzdelávania.

 

Literatúra

 

1. ENGLUND, T. 1997. Towards a dynamic analysis of the content of schooling: narrow and broad didactics in Sweden. J. Curriculum Studies, 29, č. 3, s. 267-287.

2. GUZIOVÁ, K. a kol. 1999. Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. Bratislava: Ludoprint, 182 s.ISBN 80-967721-1-2. Dostupné na internete:<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/RegionalneSkolstvo/PredskolskaV/Program_vychovy_materske_skoly.pdf>

3. GUZIOVÁ, K. 2005. Rozvíjajúci program výchovy a vzdelávania detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou vmaterských školách. Bratislava, 71 s. Dostupné na internete:<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/RegionalneSkolstvo/PredskolskaV/rozvij ajuci_program.pdf>

4. HAJDÚKOVÁ, V. a kol. 2008. Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 978-80-8052-324-4.

5. KOŽUCHOVÁ, Mária. 2003. Obsahová dimenzia technickej výchovy so zameraním na predškolskú a elementárnu edukáciu. Bratislava : UK. ISBN 80-223-1747-0.

6. Klíčové kompetence. 2003: Vznikající pojem ve všeobecném povinném vzdělávání. Informačná sieť o vzdelávaní v Európe. Brussels : Eurydice, 2002. Český preklad ÚIV, 2003.

7. PODHÁJECKÁ, Mária. 2007. Edukačný program  dôležitý fenomén zvyšovania kvality školy. In Kvalita materskej školy v teórii a praxi. Prešov: Metodicko-pedagogické centrums. 162-169.

8. Štátny vzdelávací program ISCED 0  predprimárne vzdelávanie. Bratislava: ŠPÚ, 2008. Dostupné na:<http://www.minedu.sk/index.php?lan=skrootld=2319>

 

 


Posledná zmena: 10.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.