4.2 Požiadavky na vzdelávacie ciele

  Význam vzdelávacích cieľov výstižne vystihol Cipro (1977), keď napísal, že ciele pre učiteľa pri výučbe majú taký významako pre turistu turistická mapa. Ak by si turista do Vysokých Tatier zobral mapu sveta, ťažko sa dokáže podľa nej orientovať. Ak si nezvolíme správny cieľ, nevieme, čo chceme dosiahnuť. Stáva sa to vtedy, keď je cieľ príliš všeobecný alebo neurčitý. Takto formulované ciele neumožňujú objektívne hodnotiť výkony žiakov, sťažujú štrukturalizáciu obsahu učiva, výber optimálnych metód a postupov. Konkrétne ciele vyučovacieho procesu by mali spĺňať tieto požiadavky (Turek, 1990):

Konzistentnosť t.j. nižšie ciele musia smerovať k dosiahnutiu vyšších cieľov,

Jednoznačnosť t.j. ich formulácia by nemala pripustiť rôzny výklad,

Primeranosť t.j. mali by zodpovedať reálnym možnostiamn jednotlivých žiakov,

Kontrolovateľnosť t.j. možnosť overenia ich dosiahnutia.

 

Konzistentnosť

Pod konzistentnosťou rozumieme podriadenosť nižších cieľov cieľom vyšším. Cieľ vyučovacej hodiny je podriadený tematickému cieľu, ten je zase podriadený ročníkovému, ktorý je v súlade s cieľmi školy (viď. obr. 1).

 

Všeobecné ciele (vyššie) –––––––––––––––––––> Ciele špecifické, konkrétne (nižšie)

 ciele spoločenské ––––––––> ciele školy ––––> ciele ročníkové ––––––> ciele tematického celku ––––––––––> ciele vyučovacej hodiny

  Obrázok 1 Hierarchia vzdelávacích cieľov

 

 Jednoznačnosť

Formulácia cieľa takými slovami, ktoré nepripúšťajú iný výklad ich zmyslu.

 Primeranosť

Súlad požiadaviek vyjadrených v cieli so schopnosťami žiakov a učiteľov s reálnymi podmienkami školy a pod.

 Kontrolovateľnosť

Určenie cieľa tak, aby umožnil porovnať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi a rozhodnúť, do akej miery sa ciele dosiahli. Mali by sme určiť:

· ktoré vedomosti, zručnosti a schopnosti si žiak skutočne osvojí,

· v ktorých sa zdokonalí,

· ako budú ovplyvnené jeho mravné aspekty.

Stanovené vyučovacie ciele by mali obsahovať:

Požadovaný výkon žiakov (žiak dokáže definovať, charakterizovať vlastnými slovami nakresliť, urobiť...),

Podmienky, za akých má byť výkon realizovaný (v určitom časovom limite, za použitia konkrétneho nástroja...),

Normu výkonu (napr. koľko problémových úloh z daného počtu má vyriešiť v časovom limite; ktorých chýb sa môže dopustiť, aby sme považovali cieľ za splnený a pod.).

Požiadavka kontrolovateľnosti si vyžaduje určiť také minimum činností (aktivít), ktoré musí žiak úspešne vykonať, aby bol ohodnotený aspoň známkou dostatočný (4), t.j. určiť si hranicu osvojenia učiva.

 

Posledná zmena: 07.11.2011