OBSAH

4.1 Pojem vyučovací cieľ – vymedzenie pojmu

 V primárnom i nižšom sekundárnom vzdelávaní v predmetoch Pracovné vyučovanie, Svet práce a Technika tvorí všeobecno-vzdelávací základ, spolu s odbornou a praktickou zložkou, organickú jednotku. Problematiku vyučovacíchcieľov považujeme za dôležitú kategóriu Didaktiky technickej výchovy, preto jej budeme venovať širšiu pozornosť.

Vyučovací cieľ chápe KalhousObst a kol. (2002) ako ujasnený zamýšľaný výsledok vyučovacej činnosti, ku ktorému učiteľ spoločne so žiakmi smeruje. Ak má byť funkčný, musí byť formulovaný tak, aby sa dal overiťZnamená to, že vyučovací cieľ chápeme ako predstavu o kvalitatívnych a kvantitatívnych zmenách žiaka v oblasti kognitívnej, psychomotorickej a afektívnej.

Objektívnym predpokladom pre stanovenie výučbových cieľov je schopnosť učiteľa analyzovať učivo a venovať sa systematickému diagnostikovaniu žiakov v procese učenia. Skalková (1995) upozorňuje, že vyučovacie ciele nie sú lenperspektívnym programom činnosti učiteľa, ale majú významnú usmerňujúcu a motivačnú úlohu v činnosti žiakov, predovšetkým vtedy, keď je výučba založená na ich aktivite a samostatnej činnosti. Za predpokladu, že žiaci vyučovací cieľ vnútorne prijímajú a stotožňujú sa s ním, vtedy vyučovací cieľ plní významnú regulačnú funkciu v ich procese učenia.

Ciele dávajú vyučovaciemu procesu poriadok, pomáhajú vybrať vhodné vyučovacie metódy a postupyPri úvahách o cieľoch Didaktiky technickej výchovy bude vhodné rozlišovať, či ide o všeobecný cieľ alebo o špecifický (konkrétny)cieľ.

Všeobecné vzdelávacie ciele charakterizujeme ako ucelenú predstavu v oblasti výchovy a vzdelávania, splnenie určitej úlohy, požiadavky. Chápeme ich ako vyjadrenie určitého ideálu výchovy a vzdelávania. Všeobecné ciele sú danéhodnotovou orientáciou spoločnosti, jej potrebami, politickými, ekonomickými a sociálnymi pomermi. Otázkou je, kto má určovať vzdelávacie ciele. Štát alebo škola? Vzhľadom na rôznosť názorov v mnohých krajinách majú ciele vzdelávaniapodobu zákona (Španielsko), určuje ich ministerstvo školstva (Rakúsko) alebo región (SRN, USA). Rámcové ciele určuje štát, konkrétne ciele určuje škola (ČR, SR, Maďarsko, Poľsko).

Projekt Milénium (2001) určuje nasledovný všeobecný cieľ výchovy a vzdelávaniavychovať harmonicky rozvinutého jedinca s demokratickým myslením, estetickým a humánnym cítením, schopného rýchlo sa adaptovať na meniace sapodmienky a z toho vyplývajúce zmeny jeho profesijných a sociálnych úloh.

Špecifické ciele jednoznačne definujú stav osobnosti, správania sa žiaka, ktorý sa má dosiahnuť na konci vyučovacieho procesu. Špecifické ciele vyučovania môžeme definovať ako premyslené a očakávané výsledky, ku ktorým učiteľ ažiaci, na základe spoločnej súčinnosti, smerujú. Sú podriadené všeobecným cieľom vzdelávania a majú rešpektovať nadobúdanie kľúčových kompetencií žiaka. Podľa psychických procesov učiacich sa žiakov ich členíme na:

  • · kognitívne - (vzdelávacie),

  • · afektívne  (postojové),

  • · psychomotorické  (výcvikové).

Kognitívne ciele  žiak by mal presne pochopiť, aký výkon sa od neho očakáva (napr. cieľžiak má vedieť riešiť problémovú úlohu; na akej úrovni? opísať? zdôvodniť postup? formulovať myšlienky písomne? graficky? praktickyposúdiť nejaký jav?).

Afektívne ciele  učiteľ premýšľa, ako môže téma ovplyvniť postoje žiakov a ich hodnotovú orientáciu (napr. spoluprácu len pri skupinovej práci, rozvoj kritického myslenia len keď majú žiaci priestor na hodnotenie a pod.).

Psychomotorické ciele - učiteľ stanoví, aké psychomotorické schopnosti majú žiaci získať (žiak dokáže pracovať sprístrojom; koordinovať svoje pohyby pri konkrétnej činnosti a pod.).

Na tomto mieste je potrebné vysvetliť rozdiel medzi pojmom zručnosť a pojmom činnosť. V mnohých štúdiách sa tieto dva pojmy chápu ako synonymá. Vychádzali sme z názorov Rešetovovej (1985), opierajúcej sa o práce Leonťjeva aGaľperina, ktorá chápe zručnosť ako činnosťktorá vedie k úspešnému výsledku v súlade s normatívnymi charakteristikami. Činnosť je teda východiskom, resp. prostriedkom, ale aj výsledkom procesu osvojovania zručnosti.



Posledná zmena: 07.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.