OBSAH

3.5 Sebareflexia a sebazdokonaľovanie v pedagogickej činnosti a práci učiteľa

 súčasnosti sa úspešnosťou vo výchovno-vzdelávacom procese posudzuje to, do akej miery bola práca učiteľa efektívna. Úspešnosť vo vyučovaní nie je náhodná, ale závisí hlavne od práce učiteľa a jeho prístupu k žiakom. Existujeniekoľko metód a techník, na základe čoho sa posudzuje efektivita práce vo vyučovacom procese. Meria sa napr. čas aktívnej práce žiakov vo vyučovacom procese. Efektívnosť sa zvykne posudzovať aj na základe vedomostí alebo nazáklade zmeny názorov, postojov a hodnotovej orientácie. Ani o jednej z týchto metód nemožno povedať, že by bola skutočne optimálnym ukazovateľom reálnej skutočnosti, keďže výsledky, ktoré sú posudzované, môže ovplyvňovať veľkémnožstvo činiteľov, a žiadna z týchto metód ich neposudzuje komplexne.

Na základe vyššie uvedeného konštatujeme, že v súčasnosti posúdenie efektívnosti vzdelávacieho procesu viac-menej závisí od schopností učiteľa, t.j., do akej miery používa učiteľ svoje postupy v práci, metódy, nové vyučovacie pomôcky atď.

Zvyšované nároky vyplývajúce zo celospoločenských zmien dokáže plniť iba učiteľ, ktorý je pripravený na svoje povolanie a ktorý má záujem neustále sa v ňom aj zdokonaľovať a zlepšovať (neustále prehodnocuje vlastnú prácu, rozvíja kultúrne iosobné záujmy, hľadá a skúša nové metódy a formy práce, organizuje, navštevujškolenia, prednášky, besedy, zháňa si vedeckú, odbornú literatúru, a tým si koriguje, skvalitňuje svoju ďalšiu činnosť).

Učiteľovo premýšľanie nad svojou prácou vyžaduje určitú zrelosť, snahu robiť svoju prácu čo najlepšie. Zrkadlo, ktoré nám môže povedať, akí sme, kam smerujeme, kde by sme smerovať mali, je tzv. sebareflexia (Kalhoust - Obst, 2002). Iba učiteľ, ktorí robí sebareflexiu vlastnej práce, sa môže zdokonaľovať a obnovovať výchovno-vzdelávací proces. Bezsebareflexie vlastnej edukačnej činnosti sa v súčasnej dobe nezaobíde žiaden úspešný učiteľ (Hupková, 2006).

Nakoľko sa budeme v tejto podkapitole zaoberať problematikou sebareflexie, dovolíme si krátke pozastavenie nad tým, čo rozumieme pod týmto pojmom a ako ho charakterizujú iní autori. Pedagogický slovník ho vymedzuje ako všeobecnézamýšľanie sa jedinca nad sebou samým, nad svojou osobnosťou, obzretie sa späť za svojimi činmi, myšlienkami, postojmi, citmi. Rekapitulovanie určitého úseku vlastného života či vlastného správania a rozhodovania v situáciách, ktoré sú pre daného človeka významné. Cieľom je zhodnotiť samého seba, rozhodnúť, čo a ako zmeniť, zvoliť stratégiu pre budúcnosť“ (Průcha a kol., 1995, s. 196).

Sebareflexia je zároveň úrodnou pôdou pre sebavýchovu, sebazdokonaľovanie učiteľa. V súčasnej dobe odlišujeme:

● Neuvedomelá, nezámerná sebareflexia  spontánna; Je prirodzenou súčasťou práce učiteľa. Prispieva k jej zdokonaleniu, ale učiteľ sa cieľavedome nezamýšľa nad svojimi emóciami, postojmi, príčinami úspechu či neúspechu vo vlastnej činnosti, a preto nemôže smerovať k jej dôkladnejšiemu poznaniu.

● Zámerná, cieľavedomá a systematická sebareflexia  umožňuje učiteľovi dôkladnejšie poznať vlastnú edukačnú činnosť, ako aj možnosti jej inovácie. Učiteľ pravidelne zameriava pozornosť na plánovanie, realizáciu a hodnotenie vlastnej práce, využíva pritom rôzne sebareflexívne metódy s cieľom odstrániť existujúce nedostatky a neustále skvalitňovať vlastnú činnosť i edukačný proces (Hupková - Petlák, 2004, s. 43).

Význam cieľavedomej a systematickej sebareflexie spočíva v plnení týchto základných úloh:

- zabraňuje rutinérstvu v práci učiteľa, pretože učiteľ stále „hodnotí“ svoju činnosť, hľadá nové metódy, formy práce apodobne,

- umožňuje mu overovať si nové metódy, porovnávať predchádzajúce výsledky práce i výsledky získané inými metódami,

- učí učiteľa predvídať možné dôsledky jeho pôsobenia,

- prispieva k neformálnemu a systematickému sebavzdelávaniu, sebavýchoveučiteľ hľadá v literatúre oporu, zdôvodnenie svojich metód, foriem práce,

- je významným prostriedkom a podmienkou sebazdokonaľovania, autoregulácie učiteľovej činnosti,

- stimuluje osobnostný rast učiteľa a jeho profesijný rozvoj,

- smeruje k vytvoreniu celkového sebapoňatia (psychologického obrazu o sebe), pretože učiteľ konfrontuje seba samého s poňatím ideálneho učiteľa, jeho rol a prestíže v spoločnosti,

- optimalizuje činnosť učiteľa na vyučovacej hodine,

- vedie k modernizácii, racionalizácii i efektívnosti práce učiteľa i žiakov (Hupková - Petlák, 2004, s. 44).

 Kvalita a obsah reflexie sa viaže na jej jednotlivé typy. Tie sa líšia svojízameraním (cieľom), východiskami, ako i svojím obsahom a kvalitou. Nezvalová (2000, s. 26-28) opisuje tieto typy sebareflexie:

1. Technická reflexia  má dva významy. Zameranie sa na oblasť vyučovacích techník, zručností. Druhý zodpovedá kvalite reflexie, riadeniu aktivity priamou aplikáciou výskumu vo vyučovaní.

2. Reflexia v činnosti a po činnosti  obsah vychádza z vlastnej unikátnej situáciekvalita reflexie sa posudzuje podľa schopností učiteľa uskutočniť správne rozhodnutia.

3. Poradenská reflexia  zdôrazňuje rozhodnutie sa pre reflexiu (hodnotenie vlastnej práce) vychádzajúcu z rôznych zdrojov: výskum, skúsenosť, rady ostatných učiteľov, osobné hodnoty atď. Učiteľ reflektuje vlastné vyučovanie, vzťahy so študentmi, učivo, organizáciu, kultúru i klímu školy.

4. Osobná reflexia  centrom je osobnostný rast. Učitelia reflektujú vlastným spôsobom vzťah ich personálneho aprofesijného života. Premýšľajú nielen o svojom vlastnom živote, ale i o živote svojich študentov, reflektujú, ako byťtvorivým. Kvalita ich reflexie je determinovaná schopnosťou empatie, porozumením sebe i problémom svojich študentov.

5. Kritická reflexia  cieľom je nielen pochopenie, ale i zlepšenie kvality života skupín, ktoré sú znevýhodnené (napr. pomôcť prekonávať sociálnu i rasovú nerovnosť, stať sa reformátorom a sociálnym aktivistom). Táto reflexia pomáha učiteľom meniť vyučovanie, štruktúru školy, ktoré by vyrovnávali nerovnosti. Kvalita reflexie by tu mala byť determinovaná schopnosťou učiteľa aplikovať morálne i etické kritériá na hodnotenie svojej činnosti.

 

Sebareflexia je proces, v ktorom sa učiteľ postupne vracia späť k tomu, čo sa už odohralo. Vedie dialóg so sebou, rekapituluje určitý úsek vlastného života či rozhodovania nielen z vlastného pohľadu, ale i pohľadu žiakov. Je zrejmé, že vtomto procese rekapitulácie prechádza učiteľ určitými fázami sebareflexie (Hupková, 2006, s. 72).

 Podľa Schönovej koncepcie reflexie proces sebareflexie zahŕňa nasledujúce fázy:

1. Naštartovanie procesu sebareflexie  vyvolané záujmom učiteľa poznávať niektoré aspekty svojej pedagogickej činnosti.

2. Zhromaždenie a usporiadanie  zaradenie reflektovanej pedagogickej činnosti do reflektovaného rámca.

3. Analýza a interpretácia  v procese sebareflexie kľúčová, pretože v nej učiteľ vytvára nové poznatky o svojej pedagogickej činnosti.

4. Vytváranie plánu budúcej pedagogickej činnosti  učiteľ v tejto fáze projektuje plán svojho ďalšieho postupu pedagogickej činnosti (Švec, 1999a, s. 120).

Sebareflexia je nevyhnutnou mierou kontroly učiteľovej pedagogickej činnosti cez sebareguláciu, zodpovednosť asamoriadenie. Indikuje rozsah zmien, ktoré sa prejavujú v jeho pracovných výsledkoch. V tejto súvislosti je preto veľmi dôležité hovoriť aj o metódach, ktoré umožňujú, podporujú cieľavedomú a systematickú sebareflexiu práce učiteľa. Medzi najznámejšie z nich patria:

- pozorovanie (Príloha 2),

- hospitácia (Príloha 3),

- anketa,

- sebareflexívny rozhovor,

- interview,

- beseda,

- sebareflexívne prípravy na vyučovanie,

- sebareflexívny dotazník,

- sebareflexívny denník,

- sebareflexívne taxonómie.

Viac o výskume a metódach (Príloha 4).

 

 


Posledná zmena: 10.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.