3.4 Sledované kompetencie študenta na pedagogickej praxi v predmetoch technického charakteru

 Naďalej vidíme dôležitosť kontinuity medzi (re)konštruovaním poznania pedagogických vied s rozvíjaním a uplatňovaním komplexu pedagogicko-didaktických kompetencií študentov a ich cielenú orientáciu smerom na dosiahnutie úrovne celkovej operačnej spôsobilosti narábať s pedagogicko-didaktickým poznaním účinne a účelne v predmetoch technického charakteru. Za základ nového poňatia technického vzdelávania považujeme:

Zvýšenie záujmu detí o technické vedy

Záujem o techniku u detí je veľmi rozdielny. Čím má dieťa bohatší kontakt s technickými produktmi, tým je jeho záujem otechniku vyšší. Škola by mala vytvárať podmienky pre edukáciu všetkých detí, aby sa medzi nimi nevytvárali rozdiely nazáklade materiálneho zabezpečenia rodiny.

Predstavy detí ako kľúč k učeniu

Výskum poukazuje na súvislosť medzi špecifickými predstavami detí a ich schopnosťou riešiť technické problémy. Naivné predstavy o technike, s ktorými deti prichádzajú, významne ovplyvňujú proces učenia, lebo v škole vstupujú dokonfrontácie s vedeckými predstavami, ktoré sú im prezentované v podobe objektívnych právd. Táto konfrontácia predstáv je východiskovým momentom pre konceptuálnu zmenu, kedy dieťa rekonštruuje svoje naivné predstavy svedeckou predstavou. Diagnostikovanie detských predstáv je jedným z významných úloh učiteľa.

Experiment ako základ technického učenia

Experiment je základná forma učenia v technických vedách. Ide o proces výberu najvhodnejších materiálov a hľadanie vhodných stratégií na dosiahnutie požadovaného cieľa. Experimentovanie napomáha porozumieť technickýmprostriedkom, technickým procesom a pochopiť ich podstatu. V technických experimentoch by sa mali využívať predstavy dieťaťa (prekoncepty), aby samo dokázalo vygenerovať hypotézy a experimentálne ich overovať. To pre učiteľa znamená viac pracovať s predstavami detí a následne variovať otvorené a štruktúrované formy edukácie.

 Monitoring kompetencií dieťaťa

V zmysle ŠPVV sú vytvorené požadované špecifické výkony (kompetencie) aj pre oblasť techniky. Úlohou učiteľa je ichmonitorovať a hodnotiť. Monitoring toho, akej kvality a za akých podmienok je možno dosiahnuť požadované kompetencie, má povahu didaktického výskumu.

Technické modelovanie

Vytváranie modelov a práca s nimi predstavujú základné postupy v technickom vzdelávaní. Z toho dôvodu technické modelárstvo našlo svoje pevné miesto v príprave budúcich učiteľov. Modely v technike sa pripravujú tam, kde nie jemožné dané objekty a javy priamo pozorovať. Práca s nimi patrí ku kľúčovým schopnostiam v učiteľskej príprave. Modelovanie umožňujú hlavne IKT.

Schopnosť riešiť technické problémy

Učenie v technických vedách je chápané ako aktívne konštruovanie poznania. Riešenie technických problémov vyžaduje disponovanie množstvom znalostí a spôsobilostí. Vyžaduje sa didaktická aktivita študentov v tvorbe technickýchproblémových úloh, ktoré budú žiaci riešiť v učebných činnostiach (úlohy na rozvoj predstáv, rozvoj tvorivého a kritického myslenia, úlohy na hľadanie vhodných postupov riešenia).

Schopnosť prezentovať produkty

Schopnosť prezentovať produkty žiakov nielen ako „výzdobu školy“, ale predstaviť ich technickú tvorbu. Ako tematizovanú, zmysluplnú cestu objavovania a vnímania okolitého sveta prostredníctvom technických produktov.

V príprave učiteľov venujeme veľkú pozornosť rozvoju kompetencií študentov, ktoré súvisia s ich priamou výučbou. Práve fáza prípravy na vyučovanie sa realizuje v spolupráci s didaktikom vyučovacieho predmetu. Uvedomujeme si, že veľká časť prípravy budúceho učiteľa na výučbu nie je akčná, ale je to (akčné) myslenie, ktoré sa pritom uplatňuje: príprava akritická interpretácia, reprezentácia (vrátane viacnásobných alternatív), výber metód výučby, prispôsobovanie obsahu. Dôraz kladieme na všetky fázy modelu výučby Shulmana (tabuľka 1).

  

Tabuľka 1 Fázy modelu L. S. Shulmana

Posledná zmena: 09.11.2011