OBSAH

2.2 Formy učenia

 Ľudské učenie má väčší počet rozmanitých foriem, ktoré sa dajú študovať z viacerých uhlov pohľadu. V kapitole uvádzame niektoré formy učenia. Učenie rozlišujeme:

-       A) podľa intencionality (vedomého zámeru),

-       B) podľa výsledkov, ktoré v učení prevažujú,

-       C) z hľadiska psychologických mechanizmov.

 

A) Podľa intencionality rozlišuje Průcha (2009):

1. náhodné spontánne učenie, ku ktorému dochádza v situáciách bez špeciálneho zámeru učiť sa (čítanie novín, kníh, sledovanie televízie s rôznym programom  ai.)

2. proces s uplatnením zámerného (intencionálneho) učenia, ide o prípady, kedy učiaci sa subjekt vedome sa usiluje o to, aby sa učil, t.j. dochádza k vedomej autoregulácii učenia (zhotovenie modelov, produktov za účelom realizácie výstavy, varenie podľa receptu k významnej rodinnej udalosti ai.) V procesu tohto typu učenia ide o sebavzdelávanie, jedinec využíva svoje vnútorné dispozície (ašpiračné a motivačné podnety ai.) a vonkajšie prostriedky (texty, technické prostriedky ai.).

3. proces s riadeným učením, ide o také učenie, ktoré je zvonku nejakým spôsobom regulované a organizované. Ide o také situácie, v ktorých „niekto“ navodzuje učenie, do jeho priebehu zasahuje riadiacimi impulzmi a podmienky učenia a poznávania organizuje tak, aby učenie bolo účinné. Tento druh edukačného procesu je označovaný ako učenie v situáciách pedagogického typu.

 

B) Podľa výsledkov, ktoré v učení prevažujú uvádza Průcha (2009)

1. Senzomotorické učenie, ktoré prebieha keď si dieťa alebo dospelý osvojuje rôzne pohybové činnosti (ide o koordináciu vnímania a pohybu). V súčasnosti rýchly vývoj vedy a techniky vedie k zdôrazňovaniu intelektu pri práci. Pozornosť pedagógov a psychológov sa v menšej miere venuje problematike senzomotorického učenia. Podľa Čápa (2007a) netreba senzomotorické učenie podceňovať, nakoľko je účastné v mnohých druhoch prác a profesií.

2. Verbálne-kognitívne učenie, je učenie smerujúce k osvojeniu najrôznejších poznatkov prostredníctvom jazyka, t.j. verbálne exponovaných informácii (štúdium textu za účelom učenia ai).

3. Sociálne učenie, pri ktorom si človek od detstva a potom v priebehu celého života osvojuje určité systémy hodnôt, postojov, noriem, ale aj zručnosti komunikovať a jednať v pracovných, rodinných a iných skupinách a prostrediach. Sociálne naučená musí byť u dieťaťa rola žiaka, neskôr zamestnanca, rola otca a pod.

 

C) Z hľadiska psychologických mechanizmov rozlišuje Čáp (2007a, s. 81):

1. elementárne formy učenia, vyjadrované ako tvorenie asociácii alebo podmieňovania,

2. komplexné formy učenia zahrňujúce osvojovanie postupov pri riešení problémov,

3. sociálne učenie, ktorým sa jedinec učí sociálnej komunikácii, interakcii a percepcii, sociálnym rolám, formám spoločenského styku. Činiteľmi sociálneho učenia sú rodina, škola, rovesnícka skupina.

 

V odborných psychologických a pedagogických publikáciách nájdeme opísané mnohé ďalšie formy učenia (napr. podľa Gagného, podľa spracovania informácii, mozgovo kompatibilné učenie ai.). Niektoré formy učenia sú opísané z pohľadu jednostranných prístupov, iné sa snažia o spoločne zohľadnenie biologických, sociálnych a psychologických aspektov.

Priebeh učenia je v rôznych formách rôzny. Psychológia učenia sa po celú dobu existencie snaží o hľadanie a ozrejmovanie najvšeobecnejších modelov priebehu učenia. Každý bádateľský prístup sa snaží preniknúť hlbšie do individuálnych osobitosti učenia sa. Vychádza pritom zo svojho chápania učenia sa i učiaceho sa, používa svoje metodologické postupy, svoju terminológiu. Na základe početných bádaní v oblastí psychológie o povahe poznania a poznávania jedincov sa najviac poukazuje na tri významné prúdy, resp. teoretické koncepcie učenia - behavioristický, nativistický (prevažne humanistický) a kognitivistický prístup. Každý z týchto teoretických prístupov predstavuje podstatu učenia z hľadiska pozície človeka v prostredí, resp. ako sa postuluje vzťah človek – prostredie pri vysvetľovaní mechanizmu učenia.


Posledná zmena: 26.10.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.