OBSAH

1.3 Spoločenský prínos sociokultúrneho modelu vedecko-technickej gramotnosti

Významným prínosom sociokultúrnych prístupov k vedecko-technickej gramotnosti je previazanosť gramotnosti s historickým, sociálnym a kultúrnym kontextom. Na gramotnosť sa prestalo nazerať ako navždy definovanú individuálnu psychologickú zručnosť nezávislú od meniacich sa historických, sociálnych a kultúrnych podmienok, ale naopak ako na isté „politikum“, ktoré určuje, aké a ktoré sociálne a kultúrne kompetencie „gramotného človeka“ sú jej nevyhnutnou súčasťou. Zdôrazňovaním týchto súvislostí v podmienkach významných spoločenských, ekonomických, politických a kultúrnych zmien sa prejavila nevyhnutnosť podpory rozvíjania vedecko-technickej gramotnosti pre prípravu jednotlivca na život a fungovanie vo vedeckej spoločnosti. Ak by ste sa dnes pokúsili predvídať, aké budú nároky na gramotného človeka v budúcnosti, tak je to veľmi ťažké vzhľadom na búrlivý rozvoj techniky. Už dnes v tejto oblasti hovoríme o technologickej, internetovej či multimediálnej gramotnosti. Stretávame sa aj s názvom „civilizačná“ gramotnosť, elektronická gramotnosť (E-gramotnosť), či s názvom „nová“ alebo „druhá“ gramotnosť, resp. „post-gramotnosť“. Napovedá to o revolučnom rozmachu digitálnych informačných a komunikačných technológií.

Druhý význam vymedzenia sociokultúrneho modelu vedecko-technickej gramotnosti tkvie v produkcii namiesto reprodukcie poznatkov či zručností. Edukačná prax vždy bola a je nútená k rutinnému praktizovaniu istých predpísaných postupov na úkor často podstatne dôležitejších vecí, preto, čím ďalej, tým viac nastáva rozpor medzi tzv. „školskou gramotnosťou“ a „funkčnou gramotnosťou“ potrebnou pre život v súčasnej spoločnosti. Tento rozpor je oveľa výraznejší v oblasti technického vzdelávania. Za mimoriadne dôležité v tomto smere považujeme celkový pohľad na gramotnosť a z nej vyplývajúcu vedecko-technickú gramotnosť. Jasne tu nastáva posun od pasívneho ku kritickému prijímaniu techniky. Viditeľný je aj posun ťažiska z cieľov a obsahu vzdelávania smerom k stratégiám a kompetenciám učiaceho sa jedinca. Posun vidíme aj v oblasti chápania obsahu technického vzdelávania, ktorý je viac previazaný so sociálnym a kultúrnym kontextom, t.j. kultúrnymi obsahmi, ktoré sú danej kultúre sociokultúrnemu prostrediu vlastné, ktoré členovia daného spoločenstva zdieľajú. Aj v tomto smere vidíme posun od remeselno-výkonných kompetencií ku kompetenciám vedecko-aplikačným.

Za najvýznamnejší prínos sociokultúrneho modelu vedecko-technickej gramotnosti považujeme oblasť teórie a výskumu gramotnosti. Nové prístupy namiesto autonómnej kognitívnej paradigmy ponúkli „paradigmu sociálnej praxe“. Predmetom výskumu sa namiesto kvantitatívnych parametrov produktov či efektívnosti metód technického vzdelávania stavajú procesy sociálnej interakcie pri ich aplikovaní v podmienkach školského vyučovania, v diskusiách a dialógoch a pri kritickej analýze vlastných produktov.


Posledná zmena: 11.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.