OBSAH

1.2 Identifikovanie kľúčových znakov vedecko-technickej gramotnosti

Otázky gramotnosti sú predmetom skúmania rôznych pedagogických, psychologických i sociologických tém. Špeciálny slovník gramotnosti (Harris end Hodges, 1995), ktorý zachytáva viaceré vymedzenia tohto pojmu naznačuje, že gramotnosť sa nechápe ako „singulárny“ pojem, ale ako pojem mimoriadne komplexný, „multidimenziálny“. Jeden z uhlov pohľadu je aj vedecko-technická gramotnosť, ktorú sa pokúsili vymedziť viacerí autori. Zo zahraničných autorov to bol hlavne Dyrenfurth, Zoller, Toldsepp. Na Slovensku je to: Kožuchová, Krušpán, Pavelka a ďalší (Kozík, Pavelka a Miština, 2004). Vo všeobecnej rovine sa vedecko-technická gramotnosť označuje ako schopnosť participovať na užívaní techniky v jej vlastnej podstate. Poznáme niekoľko úrovní vedecko-technickej gramotnosti. Naším zámerom je zaoberať sa jej elementárnou úrovňou, ktorú by mal dosiahnuť každý človek už na úrovni základného vzdelania.

V uplynulých rokoch sme sa zaoberali skúmaním vedecko-technickej gramotnosti u detí predškolského veku a v súčasnosti realizujeme výskum u žiakov základnej školy. Naše výskumné zistenia sme porovnávali so zahraničnými, ktoré nám aspoň teoreticky (akademicky) pomohli formulovať prvky vedecko-technickej gramotnosti. Výsledkom je návrh na vymedzenie elementárnej bázy vedecko-technickej gramotnosti v troch líniách:

 

tab1.2.JPG

Tab. 1 Základné línie elementárnej bázy vedecko-technickej gramotnosti

Naše vymedzenia korešpondujú aj s odporením UNESCO, ktoré ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia vypracovalo zásadnú líniu základného technického vzdelávania. Teraz sa pokúsime vymedzené rámce vedecko-technickej gramotnosti stručne zhodnotiť:

A. Postojový rámec

Technika je osobitný fenomén, ktorý je produktom ľudstva a spätne naň aktívne pôsobí. Aj keď sa nám zdá, že technika sa vyvíja nezávisle od ľudského chcenia, musíme dodať, že o jej využití nemôže rozhodnúť nik iný, len človek. Od jeho prístupu a morálky závisí, aký bude smer vývoja techniky a na aké účely sa bude využívať. Tento vzťahový moment voči technike je potrebné osobitne zdôrazniť a orientovať výchovu žiakov tak, aby viedla k reflexiám o úlohe techniky v modernej spoločnosti. Napriek svojim malým životným skúsenostiam sú žiaci schopní pochopiť niektoré trendy v rozvoji techniky. Uvedomujú si aj pozitívne, aj negatívne dopady ľudského konania na životné prostredie.

V postojovej línii súvisí vedecko-technická gramotnosť s uvedomením si rôznych pohľadov techniky: ekologických, ekonomických, sociálnych, estetických, morálnych a i. Elementárna úroveň je spájaná hlavne s morálnymi aspektmi. Výchova by mala iniciovať poznanie, že technika je nástrojom v rukách človeka a od jeho morálky závisí, na aké účely bude využívaná. Poňatie úlohy techniky v spoločnosti by malo zahŕňať:

- uvedomenie si toho, ako technika ovplyvňuje náš život v rôznych životných situáciách (doma, v škole, pri cestovaní, pri hre, športe, v nemocnici atď.),

- bipolárne vnímanie techniky (technika môže pomáhať, ale aj ohrozovať zdravie a život),

- rozvíjanie mravného vedomia a konania v súvislosti s využívaním techniky.

 Žiakov je potrebné upozorniť na riziká ľudských rozhodnutí. Dôsledky nie každého rozhodnutia sa ukážu ihneď. Mnohé rozhodnutia sa ukázali ako nesprávne až s odstupom času. Výchova môže otvoriť priestor poznaniu, že chybné rozhodnutie a nevyhnutný dôsledok môže mať veľký vplyv na svet okolo nás. Výchova má iniciovať poznanie, že svet okolo seba môžu ľudia ovplyvňovať, a že za budúcnosť tohto sveta nesú zodpovednosť. 

B. Obsahový rámec

B 1 . Orientácia v technických pojmoch a procesoch

Pri súčasných nárokoch na vedecko-technickú gramotnosť je veľmi ťažké vymedziť základné fakty, pojmy a procesy, ktoré reprezentujú techniku. Tieto pojmy sú „sociálnymi reprezentantmi reality“ a sú premenlivé a pominuteľné v čase. Je známe, že mnohé fakty, pojmy a procesy z oblasti techniky sú veľmi rýchlo prekonané, často vyvrátené a nahradené novými. Jedným z najvýznamnejších prínosov sociokognitívnych prístupov, o ktorý sa pri skúmaní technickej gramotnosti opierame, je upozorňovanie na sociálnokultúrnu podmienenosť, a tým relatívnosť pojmov v oblasti techniky. Ale pre vývojovú etapu svojej existencie tvoria technické pojmy a procesy najlepšie vysvetlenia, s ktorými veda pre daný úsek vedeckého poznania v danom čase disponuje. Ich hodnovernosť sa nepreveruje nadčasovosťou, overuje sa a potvrdzuje v praxi, ale i užitočnosťou pre ďalší rozvoj vedy a techniky.

Výskumný tím na univerzite Wisconsin Stout (Sterry, 1987) sa zaoberal reprezentatívnymi oblasťami techniky, ktoré umožňujú človeku porozumieť základným technickým problémom. Zároveň určil dve úrovne ich osvojenia (tab. 2). Vymedzené reprezentatívne oblasti techniky sa v 80. a 90. rokoch dvadsiateho storočia stali základom pre tvorbu kurikula technického vzdelávania vo viacerých krajinách.

tab1.2.2.JPG

Tab.2 Reprezentatívne oblasti techniky podľa Sterryho a kol.

Obsah technického vzdelávania v ZŠ na Slovensku pozostáva z nasledujúcich okruhov:

tab1.2.3.JPG

Tab. 3 Hlavné oblasti technického vzdelávania v SR

Prvý okruh súvisí s pochopením významu techniky v spoločnosti. Aj keď je tu vytvorený obsahový rámec, potrebnú kompetenciu žiaci nadobúdajú v celom obsahu vzdelávania, pretože sa v ňom zdôrazňuje humanitné využívanie techniky. Druhý okruh je zameraný na materiály a technológie, čo je nám veľmi známe, pretože donedávna to bol hlavný okruh problematiky technického vzdelávania V súčasnosti sa aj v tomto okruhu vzdelávania využívajú vyučovacie metódy založené na princípoch vedeckej práce: experimentovanie a vedecké bádanie. Pozoruhodný je tretí okruh - doprava, kde ide o rozvíjanie cestovateľskej mobility, ale aj o rozvíjanie konštruktérskych schopností. Štvrtý okruh je programovo zameraný na rozvíjanie vedeckého bádania v oblasti techniky. Posledný okruh je orientovaný na osvojenie si primeraných zručností pri obsluhe technických prostriedkov. Aj tu sa vedú polemiky o tom, čo predstavuje nevyhnutné minimum primeraných zručností pri obsluhe technických prostriedkov.

Ak porovnáme obsahové okruhy, môžeme konštatovať, že nami vytvorený systém vzdelávania rešpektuje hlavné oblasti techniky na porozumenie základným technickým problémom, navyše rešpektuje všetky tri línie rozvoja vedecko-technickej gramotnosti (postojovú, obsahovú a procesuálnu).

B 2. Narábanie s technickými prostriedkami

Už bolo spomenuté, že sa vedú spory o tom, čo predstavuje nevyhnutný rozsah primeraných zručností pri obsluhe technických prostriedkov. Je to prirodzené, pretože technika súvisí so širokým spektrom zručností potrebných na využívanie celého radu nových, neustále vyvíjaných a vyrábaných médií. Velšic (2002) na základe sociologických prieskumov vyčlenil tri úrovne náročnosti pri obsluhe technických prostriedkov:

· najnižšia úroveň je spojená s najjednoduchšími činnosťami, ktoré súvisia s každodenným životom (obsluha bežných technických zariadení v domácnosti),

· vyššia úroveň je spojená so zložitejšou technikou, kde sa operácie vykonávajú pomocou jednoduchých riadiacich elektronických kariet,

· najvyššia úroveň je spojená s používaním počítača; táto gramotnosť sa viaže na mikroprocesorovú techniku a od jednotlivcov vyžaduje užívateľské zručnosti s prácou s programami ako sú napr. textový editor, tabuľkový procesor, internet, CD-ROM, e-mail a pod.

V súčasnosti nastala veľká akcelerácia technických prostriedkov, na ktorú úplne inak reagujú deti než dospelí. Deti prácu s technickými prostriedkami zvládajú oveľa jednoduchšie než dospelí, preto kategorizáciu v tomto smere považujeme za neopodstatnenú.

C. Poznávanie metód a procedúr vedeckého skúmania a metód vyučovania

Zdôrazňovanie sociálnych a kultúrnych aspektov gramotnosti, vrátane technickej gramotnosti, sa prejavuje aj na úrovni stratégií vzdelávania. Ak má vzdelávanie pripraviť žiakov na ich uplatnenie sa vo vedecko-technickej spoločnosti, tak sa v ňom nemôžeme uspokojiť s remeselníckym prístupom. Prekonané sú aj behaviorálne prístupy založené na prispôsobovaní, jednostrannej akceptácii kategórie výkonu. Aj optimálne technológie technického vzdelávania vystriedali snahy o komplementárne a vyvážené používanie čo najširšieho spektra stratégií a metód vyučovania (bádateľská metóda, konštrukčno-projekčný prístup a i.). Dôraz sa kladie na sprostredkovanie bohatej sociálnej skúsenosti s technikou a poznávanie v autentickom sociálnom a kultúrnom kontexte, vrátane formovania postojov k technike. Namiesto správneho či nesprávneho porozumenia technickým procesom a javom sú žiaci stále viac vedení ku kritickému hodnoteniu, kladeniu vlastných otázok, diskutovaniu a zdieľaniu vlastných postojov a názorov, vrátane analýz vlastných produktov. 

 


Posledná zmena: 11.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.