OBSAH

Slovník termínov

Audiovizuálna technika - druh didaktickej techniky schopnej sprostredkovať didaktickú pomôcku prezentáciou zvuku a obrazu súčasne

Brainstorming - ang. slov: brain  mozog a storm  búrkakreatívna metóda riešenia problémov založená na skupinovom riešení, ktorá má uľahčiť generovanie kreatívnej stratégie, podstatou je uvoľniť predstavivosť, fantáziu a obrazotvornosť, generovať nápady, vzájomne sa inšpirovať so snahou uplatniť sa a odstrániť zábrany; technika, ktorej účelom je vygenerovať veľké množstvo nápadov na jednu tému, používa sa ako skupinová technika

Bezpečnosť práce - stav pracoviska, na ktorom je vysoká miera istoty, že pri dodržaní pravidiel uplatňovaných pre príslušné pracovisko a pracovný proces bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude vylúčený alebo znížený vznik ohrozenia zdravia alebo života osôb či poškodenia alebo zničenia ich majetku

Celoživotné vzdelávanie - všetko všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava, neformálne a informálne vzdelávanie, ktoré človek absolvuje počas života, a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a schopností z osobného, občianskeho, spoločenského alebo profesijného hľadiska; Ide predovšetkým o doplnkové vzdelávacie programy pre študentov univerzity ako napríklad „Doplnkové pedagogické štúdium“, a tiež podujatia pre seniorov uskutočňované v rámci „Univerzity tretieho veku“. Väčšinu krátkodobých kurzov, ale aj dlhodobých akreditovaných vzdelávacích cyklov pre širokú verejnosť univerzita organizuje prostredníctvom „Centra ďalšieho vzdelávania“, ktoré uskutočňuje vzdelávacie aktivity v súlade s profilom univerzity, ale aj podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek verejnosti v celom spektre odborných oblastí života spoločnosti.

Všeobecným cieľom programu je prostredníctvom celoživotného vzdelávania prispievať k rozvoju Európskeho spoločenstva ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a kvalitnejšími pracovnými miestami, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou pri súčasnom zabezpečení riadnej ochrany životného prostredia pre budúce generácie.

Cieľ vyučovania - ujasnený zamýšľaný výsledok vyučovacej činnosti, ku ktorému učiteľ spoločne so žiakmi smeruje, ak má byť funkčný, musí byť formulovaný tak, aby sa dal overiť, znamená to, že vyučovací cieľ chápeme ako predstavu okvalitatívnych a kvantitatívnych zmenách žiaka v oblasti kognitívnej, psychomotorickej a afektívnej; ZdrojKALHOUS, Z. OBST, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál. ISBN 80-7178-253-X

Didaktika  pedagogická disciplína, teória vyučovania (grécky didaskein = učiť sa, vyučovať)Autor prvej didaktiky bol J.A. Komenský (1592 -1670). Jeho chápanie didaktiky bolo značne široké (obsah vzdelávania, sústava vyučovacích predmetov, metódy a zásady výučby, otázky výchovy a pod.). V ďalšom vývoji sa pojem didaktika značne zúžil na teóriu vyučovania. Jej predmetom sa stali ciele, obsah, metódy, organizačné formy a proces výučby. Všeobecné problémy tohto charakteru rieši všeobecná didaktika. Teóriou vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov sa zaoberajú odborové didaktiky. Medzi ne patrí aj didaktika technického vzdelávania. Zdroj: MAŇÁK, J. 1993. Nárys didaktiky. Brno: MU, 1993.

Didaktický program - predstavuje postupnosť inštrukcií, ktoré usmerňujú proces učenia alebo proces sprostredkovania informácií; Skladá sa z viacerých častí. Je to výklad učivakontrolné otázky, spätnoväzbové hodnotenie a pod. Didaktický program môže po formálnej stránke predstavovať tlačený text, počítačový a audiovizuálny program. Zdroj: VARGOVÁ, M. DEPEŠOVÁ, J. Pedagogické aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prvé vydanie. Nitra: UKF, 2010. s. 37. ISBN 978-80-8094-817-7

Didaktický systém - má vychádzať z cieľov vyučovania príslušného predmetu, medzi ktoré patrí aj rozvoj schopností apostojov študentov, čo nie je súčasťou vedného systému; orientuje sa na také usporiadanie učiva, ktoré umožní čonajefektívnejšie učenie sa vedeckých faktov, pojmov atď. Ide v podstate o to, aby sa učivo usporiadalo a interpretovalotak, aby sa študentom čo najľahšie osvojovaloČím je stupeň štúdia vyšší, tým viac sa didaktický systém približuje vednému systému. Tvorí súhrn činiteľov (prvkov), ktoré vytvárajú vyučovací proces, na ktorom sa zúčastňujú učiteľ a žiaci.

Didaktická technika  predstavuje súborné označenie technických zariadení, pomocou ktorých sa sprostredkováva didaktická informácia; Slúži k názornosti vyučovania a umožňuje dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva. Ide o využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení ako je film, zvukové prístroje, výpočtová techniku a pod.; týkajúca sa vyučovania v technike. Zdroj: VARGOVÁ, M.  DEPEŠOVÁ, J. Pedagogické aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prvé vydanie. Nitra: UKF, 2010. s. 38. ISBN 978-80-8094-817-7

Didaktický  týkajúci sa didaktiky, poučný, poučujúci

Didaktické zásady - (vyučovacie zásady) sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré sa vzťahujú na všetky stránky vyučovania, t. j. na vyučovaciu činnosť učiteľa, na metódy výučby, či na materiálne prostriedky výučby;Taktiež sú zamerané na poznávaciu činnosť žiaka a na obsah vzdelávania. Vytvárajú systém, v ktorom každá didaktická zásada je v dialektickom vzťahu s ostatnými, t.j. vo vyučovaní sa navzájom prelínajú a podporujú. Didaktické zásady súnajvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Didaktické zásady sú teda pokyny, požiadavky, zákonitosti, ktoré musírešpektovať učiteľ, aby dosiahol didaktický cieľ. Nie je správne, ak sa zásady definujú ako pravidlá. Kým vyučovacia zásada vyjadruje komplexnejší prístup, pojmom „pravidlo“ vyjadrujeme postupné realizovanie tej ktorej zásady. Príkladom sú tzv. Komenského zlaté pravidlá  od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od blízkeho k vzdialenému a pod.

Diferencované vyučovanie - diferenciácia žiakov škole - zoskupovanie žiakov do homogénnych skupín podľa určitých kritérií, aby učiteľ mohol svoju prácu lepšie organizovať; Vytvorenie homogénnej skupiny (napr. triedy pre talentované deti alebo naopak triedy pre deti s určitým postihnutím) poskytuje vhodné podmienky pre individuálny rozvoj každého jednotlivca → jedna z ciest, ako zvýšiť pedagogickú účinnosť školskej práce a skvalitniť vzdelávanie.

Dotazníková metóda  jednz ďalších výskumných metód využívaných najmä na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o poznatkoch, názoroch alebo postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnostiprostredníctvom písomného dopytovania sa; Dotazník je racionálnejší a hospodárnejší ako interview, umožňuje spoľahlivejšie kvantifikovať subjektívny obraz osobnostných čŕt, anonymita zvyšuje poctivosť a úprimnosť odpovedí, sú zaistené rovnaké podmienky pre opytovaných, vyhodnocovanie a porovnávanie položiek je jednoduchšie.

Distančné vzdelávanie - forma štúdia, ktorá je do istej miery opakom prezenčného štúdia; štúdium samostatné, podporované špeciálne spracovanými študijnými pomôckami; Pre vzdelávací proces v maximálne možnej miere využívamultimediálne prostriedky a informačné technológie. Študujúci sú prevažne alebo celkom fyzicky oddelení od vzdelávacej inštitúcie, ktorá ich štúdium riadi a podporuje.

Dotazník  spôsob písomného kladenia otázok a získavania písomných odpovedí; najfrekventovanejšia metóda zisťovania údajov; tlačený formulár s otázkami, ku ktorým treba doplniť odpovede. Zdroj: GAVORA, P. Úvod do pedagogického výskumu. Tretie opravené vydanie. Bratislava: UK, 2001. s. 113. ISBN 80-223-1628-8

Ergonómia - vedná disciplína založená na porozumení interakcií človeka, technických systémov, pracovných činností apracovných podmienok

Elaborácia - v tvorivosti sa chápe ako schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán; elaborát, písomne vypracovaný návrh, úloha, námet spisu, správy, vyhlášky

E-learning  vzdelávací proces využívajúci informačné a komunikačné technológie k distribúcii študijného obsahu, tvorbe kurzov, komunikáciu medzi študentmi a pedagógmi, a tiež k riadeniu štúdia

Elektronické vzdelávanie  vzdelávací proces využívajúci informačné a komunikačné technológie k distribúcií študijného obsahu, komunikáciu medzi študentmi a pedagógmi, a tiež k riadeniu štúdia; vzdelávanie - proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho osvojovania si vedeckých a technických poznatkov

E-mail - zložené z dvoch anglických slov: electronic a mail, čo v preklade dáva výraz elektronická pošta

E-moderátor - zabezpečenie komunikácie medzi študujúcim a učiteľom (v e-learningu často nazývaným tútorom, e-učiteľom, e-moderátorom alebo facilitátoromi medzi študujúcimi navzájom; sprievodca televíznym aleborozhlasovým programom, konferenciér, osoba, ktorá dohliada na obsah učiva a e-learningových kurzov. Zdroj: TUREK, I. Didaktika. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 415. ISBN 978-80-8078-198-9

Encyklopedizmus  snaha o súhrn všetkých vedomostí, smer usilujúci sa o ich uplatnenie; v rámci jedného vedeckého diela alebo súboru diel; slovníková jednotka, slovníkové heslo spracované podrobne, súhrnne, ako v náučnom slovníku.

Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 240. ISBN 80-08-02054-7

Interakcia  vzájomné pôsobenie dvoch i viacerých činiteľov. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 410. ISBN 80-08-02054-7

Interaktívna tabuľa - možno ju považovať za základ interaktívnej učebne, t. j. systému tvoreného počítačom, dataprojektorom a tabuľou

Internet  najväčšia globálna medzinárodná počítačová sieť obsahujúca hypertextový hypermediálny systém nazývaný WWW; Internet je považovaný za zdroj množstva informácií, ktoré sú užívateľovi k dispozícii pomerne v krátkom čase.Najväčšia existujúca knižnica s množstvom najrôznejších informácií. Slúži nielen na prezeranie webových stránok, ale aj na ich tvorbu, na komunikáciu s ďalšími užívateľmi, na zábavu v podobe on-line hier a má množstvo iných možností. Zdroj:Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 413. ISBN 80-08-02054-7; VARGOVÁ, M. Tvorba záverečnej práce. Prvé vydanie. Nitra: UKF, 2011. s. 11. ISBN 978-80-8094-858-0

Evokácia  vyvolanie, vybavenie predstavy, spomienky. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava:SPN, 1997. s. 256. ISBN 80-08-02054-7

Exkurzia  vychádzka, návšteva, zájazd so študijným cieľom spojená s prehliadkou určitého miesta, podniku;mimoškolská organizačná forma vyučovacieho procesu umožňujúca žiakom poznávať predmety, javy a procesy priamo vpôvodnom prostredí a v typických podmienkach; hromadná študijná vychádzkacesta za účelom poznávania. Zdroj:TUREK, I. Didaktika. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 303. ISBN 978-80-8078-198-9

Forma  tvar, podoba, vzhľad; spôsob podania, spracovania prejavu; spôsob existencie a vyjadrenia obsahu skutočnosti; časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ  žiak. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 291. ISBN 80-08-02054-7

Frontálny  obrátený čelom k niekomu alebo k niečomu, nachádzajúci sa v rovine rovnobežnej s rovinou pozorovateľa.Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 291. ISBN 80-08-02054-7

Frontálna forma  čelné organizačné usporiadanie podmienok na realizáciu obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viac metód, vhodných vyučovacích prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov

Frontálna forma vyučovania - výučba v pláne, kde učiaci sa postupujú rovnakým tempom, plnia rovnaké úlohy

Funkcia  odbor pôsobnosti, zameranosť na nejaký účel, poslanie, platnosť, význam vo verejnom živote, vorganizáciách, hodnosť spojená s určitou činnosťou; činnosť, úloha; služobná alebo spoločenská činnosť; odbor pôsobnosti; hodnosť zverená na výkon určitej činnosti; závislosť jednej premennej na inej alebo iných; vzťahmatematických veličín, napr. logaritmická funkcia. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 306. ISBN 80-08-02054-7

Gramotný  v minulosti to bol človek, ktorý vedel písaťčítať a počítať, dnes sa pojem gramotný človek chápe v širších súvislostiach; Najčastejšie je tam zaraďovaná počítačová gramotnosť. Veľa sa hovorí aj o tzv. funkčnej gramotnosti.

Gramotnosť - povyšovaná na kľúčovú kultúrnu kompetenciu človeka viažucu sa na istý časovo-historický úsek a kultúru;Umožňuje si hlbšie uvedomiť, aké nároky na „gramotného“ človeka súčasná doba a kultúra kladie a ako tieto otázky spoločnosť reflektuje. Vymedzenie toho, čo rozumieme pod vedecko - technickou gramotnosťou, môže byť dôležitým kľúčom k vzdelávaniuvzdelaniu a k prijatiu a nachádzaniu formovania človeka ako kultúrnej bytosti.

Hygiena  súhrn opatrení zabezpečujúcich ochranu zdravia, najmä udržiavaním čistoty; - preventívny lekársky odbor študujúci vplyv životných a pracovných podmienok na zdravie človeka a kolektívy ľudí; zaoberá sa vzťahom medzi človekom a meniacimi sa podmienkami životného prostredia. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 368. ISBN 80-08-02054-7

Hygienické požiadavky  požiadavky vplývajúce na vyučovací proces, na celkový jeho priebeh aj bezpečnosť práce

Hygiena práce - zaoberá sa problematikou pracovného prostredia, v ktorom sa človek pri práci nachádza

Hypotéza  vedecky prijateľná domnienka umožňujúca vedecké vysvetlenie nejakých javov; vedecky podložený predpoklad, resp. očakávanie výskytu určitých javovtvrdenie vyjadrené oznamovacou vetou. Na konci výskumu musíme toto tvrdenie prijať (je to pravda) alebo vyvrátiť (nie je to pravda); vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými; musí sa dať testovať (empiricky skúmať). Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 373. ISBN 80-08-02054-7; GAVORA, P. Úvod do pedagogického výskumu. Tretie opravené vydanie. Bratislava: UK, 2001. s. 60. ISBN 80-223-1628-8

Funkčná gramotnosť  chápaná ako vybavenosť človeka pre realizáciu rôznych aktivít vyžadovaných súčasnou civilizáciou; Je to napr. čítanie s porozumením, vypĺňanie rôznych tlačív, sformulovanie žiadosti, schopnosť orientovať sa vpriestore podľa symbolov a znakov. UNESCO sa napr. zameriava na vysoký stupeň funkčnej negramotnosti ľudí vnajrozličnejších krajinách. Zdroj: Prücha, J. 1992. Paradox rozvinuté civilizace: funkční negramotnost. In: Proměny vzdělávání vmeinárodním kontextu. Praha: Karolinum, 1992, s. 88-99.

Kľúčové kompetencie   využiteľné vo väčšine (aj zatiaľ ešte v neexistujúcich) povolaní, ktoré umožnia jedincovi zastávať viaceré pracovné pozície a funkcie, vykonávať rôzne povolania, vhodné na riešenie mnohých, väčšinounepredvídateľných problémov, ktoré umožnia jedincovi úspešne sa vyrovnať s rýchlymi zmenami v práci, v osobnom ispoločenskom živote. Zdroj: TUREK, I. Didaktika. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 201. ISBN 978-80-8078-198-9

Kompetencia  rozsah pôsobnosti alebo činnosti; súhrn oprávnení a povinností zverených právnou normou určitému orgánu alebo organizácii; príslušnosť po odbornej alebo vecnej stránke; funkčná alebo služobná právomoc; uplatňovanieosobitostí v prístupe k tomuto procesu. Prejavuje sa v osobitostiach prístupu k cieľom vyučovania, obsahu vyučovania, inštitucionálnej štruktúre, jeho organizácii, k sledu etáp vyučovacieho procesu a k chápaniu postavenia žiaka v tomto procese.

Správanie (činnosť alebo komplex činností), ktoré charakterizuje vynikajúci výkon v niektorej oblasti činnosti(z lat.competentia) znamená právomoc, dosah právomoci, spôsobilosť vykonávať istú činnosť. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 486. ISBN 80-08-02054-7; OBDRŽÁLEK, Z. a kol. Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1772-1; TUREK, I. Didaktika. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 200. ISBN 978-80-8078-198-9

Motív  pohnútka vedomého konania, správania, podnet. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 615. ISBN 80-08-02054-7

Motivácia  uvádzanie, uvedenie ako motív, zdôvodňovanie, zdôvodnenie, súbor pohnútok podnecujúci určitú činnosť, určitý cieľ; prostriedok zvyšovania efektivity učebnej činnosti žiakov, ale i cieľ výchovno  vzdelávacieho pôsobenia pri rozvoji motivačnej sféry žiakov; Môže vychádzať z vnútorných pohnútok  potrieb, alebo vonkajších pohnútok  incentívov. Potreby môžu byť poznávacie alebo sociálne. Poznávacie potreby spravidla podmieňujú vnútornú motiváciu, sociálne potreby  vonkajšiu motiváciu; podmienka úspešného učenia. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 615. ISBN 80-08-02054-7; OBDRŽÁLEK, Z. a kol. Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava: UK,2003. ISBN 80-223-1036-0

Metóda  spôsob, ako dosiahnuť nejaký teoretický i praktický cieľ, racionálne rozvrhnuté dáta, spôsob, postup, ako pomocou určitých princípov dosiahnuť pravdivé poznanie; cieľuprimeraný zámerný postupspôsob práce alebo spôsobzískavania nových poznatkov; uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľZdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 593. ISBN 80-08-02054-7

Metodika  pracovný postup, náuka o metóde vyučovania. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 593. ISBN 80-08-02054-7

Metodológia  náuka o vedeckých metódach, výklad metód určitého vedného odboru. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 291. ISBN 80-08-02054-7

Organizačná forma - časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ  žiakOrganizačné usporiadanie podmienok na realizáciu obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viac metód, vhodných vyučovacích prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov.

Počítač - zariadenie na ukladanie a spracovanie informácií, dokáže vyriešiť rôzne typy úloh podľa vopred zadaného programu

Pracovné vyučovanie - názov vyučovacieho predmetu s technickým zameraním v primárnom vzdelávaní

Pracovná výchova  jedna zo zložiek výchovy v materských školách

Pracovný úraz  poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávislé od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zdroj: VARGOVÁ, M.  DEPEŠOVÁ, J. Pedagogické aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prvé vydanie. Nitra: UKF, 2010. s. 40. ISBN 978-80-8094-817-7

Proces  zákonité, postupne na seba nadväzujúce a vnútorne vzájomné spojené zmeny javov, vecí a systémov:  postupvývojpriebeh nejakého diania: výrobný, pracovnýprirodzenývývinovýhistorickýfyzikálnychemickýbiologickýživotnýchorobnýhnilobnýpsychický,  myšlienkový,  poznávací; Všeobecné označenie pre postupné a zámerné deje alebo zmeny;sled prirodzenej alebo zostrojenej postupnosti operácií alebo udalostí, prípadne trvajúcich určitú dobuzaberajúcichpriestor, vyžadujúcich skúmanie alebo obsadzujúcich iné zdroje, ktorý produkuje nejaký výsledok. Proces je možné identifikovať na základe zmien, ktoré vykonáva vo vlastnostiach jedného alebo viacerých objektov, na ktoré vplýva. Zdroj:Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 746. ISBN 80-08-02054-7

Rexlexia  úvaha zameraná na pochopenie vlastných teoretických i praktických výkonov. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 782. ISBN 80-08-02054-7

Samostatná práca žiakov  činnosť žiakov, ktorú vykonávajú samostatne, vlastnými silami. Zdroj: VARGOVÁ, M. Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Prvé vydanie. Nitra: UKF, 2007. s. 80. ISBN 978-80-8094-171-0

Sebareflexia  uvažovanie nad sebou, nad vlastnými činmi; činnosť, pri ktorej človek skúma seba samého, svoj vnútorný svet, svoje zážitky, myšlienky, spôsob uvažovania, témy, o ktorých uvažuje. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhévydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 814. ISBN 80-08-02054-7

Škola - ústavinštitúcia na vychovávanie a vzdelávanie (obyč. mládeže)vo všeobecnosti akékoľvek výchovno-vzdelávacie zariadenie, organizácia alebo inštitúcia

Školský úraz - úraz žiaka, ak sa stal pri vyučovaní alebo pri výchove mimo vyučovania na základných a stredných školách, pri výchove v školských zariadeniach, v detských domovoch, osobitných školách internátnych, školách v prírode, základných umeleckých školách, centrách voľného času pre žiakov, patrí sem aj iná činnosť organizovaná vysokou školou

Technická gramotnosť - Vo všeobecnej rovine sa technická gramotnosť označuje ako schopnosť participovať na užívaní techniky v jej vlastnej podstate. Poznáme niekoľko úrovní technickej gramotnosti. Naším zámerom je zaoberať sa elementárnou úrovňou technickej gramotnosti, ktorú by mal dosiahnuť každý človek  na úrovni základného vzdelania(viď kapitola 1 Technická gramotnosť)Zdroj:

KOŽUCHOVÁ, M. Vedecko-technická gramotnosť ako kurikulárny problém. In: Maňák, J.  Janík, T. (ed.). 2006. Problémy kurikula základní školy. Brno: PdF MU, 2006, s. 245  252. ISBN 80-210-4125-0

Technická výchova - názov vyučovacieho predmetu v nižšom sekundárnom vzdelávaní; - výchova k technike, vytvárať pozitívny vzťah k technike, k technickým prostriedkom

Technické vzdelávanie  rozvoj a šírenie vedeckých, technických a technologických poznatkovV základnej škole budeme chápať technické vzdelávanie ako nadobúdanie elementárnej vedecko-technickej gramotnosti. Vpredprimárnom vzdelávaní sa to deje prostredníctvom edukačného programu Dieťa a svet v kontexte štyroch edukačných okruhov  Ja som, Ľudia, Kultúra a Príroda. Edukačné aktivity sú zamerané na rozvoj perceptuálno-motorických, kognitívnych a sociálno-emocionálných vlastností detí.

V Štátnom programe výchovy a vzdelávania je zaradená vzdelávacia oblasť Človek a svet práce, ktorá sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé základné vzdelávanie o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka vďalšom živote a v spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov.

V primárnom vzdelávaní existujú dva vyučovacie predmety: Informatická výchova (kap. 5.2) a Pracovné vyučovanie (kap. 5.2). Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia vkaždodennom živote. Predmet Pracovné vyučovanie dopĺňa celé základné vzdelávanie o technickú zložku nevyhnutnú na vytvorenie základu elementárnej vedecko-technickej gramotnosti ako východiska pre jej ďalší rozvoj.

V nižšom sekundárnom vzdelávaní sa rozvoj vedecko-technickej gramotnosti realizuje prostredníctvom vzdelávacej oblasti Človek a svet práce, do ktorej sú zaradené povinné vyučovacie predmety Svet práce a Technika.

Vyučovací predmet Technika je možné realizovať v dvoch rovinách. Ako povinný vyučovací predmet s tematickými okruhmi Človek a technika, Grafická komunikácia, Materiály a technológie, Elektrická energia a Technika domácnosť  bezpečenosť vo všetkých základných školách (stanovené Štátnym vzdelávacím programom ISCED 2) alebo ako voliteľný predmet s rovnakým názvom Technika s tematickými okruhmi Človek a technika, Konštruovanie anavrhovateľské činnosti, Ako veci fungujú a Materiály a technológie v rámci školských vzdelávacích programov.Predmet Technika v obidvoch rovinách zahŕňa široké spektrum poznatkov z oblasti vedy a techniky, pracovných činností a technológií, vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva kvytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Technika 1 - základný pojem v didaktike technického vzdelávaniaExistuje veľa definícií techniky, tie väčšinou závisia od stupňa spoločenského vývoja. Samotný termín „technika“ je gréckeho pôvodu (techné  umenie, majstrovstvo, zručnosť),začal sa používať v starom Grécku približne v 5. storočí pred n.l. na označenie súhrnu metód a návykov ľudskej činnosti. Vtomto období technika znamenala remeselné umenie, znalosť, zručnosť v postupe prác, umenie zaobchádzať s niečím,obratnosť.

V industriálnej spoločnosti sa pojem technika organicky spája s označením vecných činiteľov výroby, pretože celý vedecko-technický pokrok najviac ovplyvnil výrobu. V tomto období technika predstavovala súhrn pracovných prostriedkov(moderné stroje, prístroje, zariadenia atď.), súhrn postupov a spôsobov výroby. Označenie „vecné činitele výroby“ znamenalo aj súhrn poznatkov a schopností človeka, ktoré využíval na zvýšenie efektívnosti práce.

V informatickej spoločnosti má človek ustavične dočinenia s technikou tak v zamestnaní ako aj v súkromnom živote. Typickým znakom tejto doby je vláda techniky, ktorá preniká do všetkých oblastí nášho života. Na technike je založenámoderná výroba a všetky ďalšie hospodárske odvetvia: priemysel, poľnohospodárstvo, služby, doprava i distribúcia. Technika poskytuje nové výrobné prostriedky, nové progresívne technológie, nové surovinové i energetické zdroje, nové možnosti v riadení i v marketingu.

Organizácia Council of Independent Colleges v roku 1984 urobila súťaž na najvhodnejšiu definíciu techniky. Podľa Rádla (In: Mošna a kol., 1992) sa do súťaže zapojilo 250 vysokých škôl. Víťazná definícia znie: technika je sociálny proces,ktorý využíva vedecký a empirický potenciál vytvorených nástrojov, strojov, prístrojov, poznatkov, postupov, zdrojov a systémov na ovplyvňovanie života i prostredia, v ktorom žijeme.

Šafařík (1969) uvádza údaj, ktorý nás núti zamyslieť sa nad technikou aj z filozofického aspektu. Podľa odhadu asi tri štvrtiny obyvateľov Zeme vďačia za svoju existenciu technickému pokroku. V prirodzených podmienkach by naša Zemuživila len asi štvrtinu ľudskej populácie. Nie je rozhodujúce, nakoľko je tento odhad presný, dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že dnešný človek je existenčne závislý od technického pokroku. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že rozvojom techniky sa ľudstvo dostalo do situácie, kedy sú ohrozené základy života na Zemi. Technika je dnes posudzovaná z pohľadu týchto dvoch rozporných hľadísk. Uvedomujeme si, že bez techniky vo svojom dnešnom rozsahu by ľudstvo neprežilo. Väčšina z nás si však uvedomuje, že ľudstvo sa musí snažiť, aby prežilo aj s ňou, pretože technika umožňuje ľudstvu konanie, ktoré môže mať nepredvídané nežiaduce dôsledky pre samotné ľudstvo. Zdroj:KOŽUCHOVÁ, M. 1993. Pracovná výchova a technické vzdelávanie na . Bratislava: UK,1993. ISBN 80-223-0652; MOŠNA, F. a kol. 1992.Didaktika technické výchovy. Praha: Karolinum, 1992. STOFFA, J. 2000. Terminológia v technickej výchove. Olomouc: PdF UP. 2000. ISBN 80-244- 0139-8

Technika 2  povinný vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého ide o intenzívne hľadanie nových prístupov vtechnickom vzdelávaní

Technika 3 - názov povinného aj voliteľného vyučovacieho predmetu v nižšom sekundárnom vzdelávaní, ktorý bol zavedený prijatím Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 2 v r. 2008

Technizácia  zavádzanie novej techniky do praxe, zvýšené používanie strojového zariadenia. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 893. ISBN 80-08-02054-7

Technológia  odbor zaoberajúci sa uplatňovaním prírodovedných, najmä fyzikálnych a chemických poznatkov pri zavádzaní, zdokonaľovaní a využívaní výrobných postupov. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava:SPN, 1997. s. 893. ISBN 80-08-02054-7

Test  skúška na overenie určitých hodnôt, akosti, vlastností, vedomostí; - skúška alebo spôsob rýchleho preskúšania a preskúmania vedomostí alebo schopností. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. 991 s. ISBN 80-08-02054-7

Učenie  jeden z kľúčových psych. pojmov, pre ktorý neexistuje všeobecne platná definícia; Z mnohých definícií vyberáme definíciu Čápa (1993): Učenie je získavanie skúseností a utváranie jedinca v priebehu života. Zdroj: ČÁP, J. 1993.Psychológie výchovy a vyučování. Praha: UK, 1993.

Učebnica  druh knižnej publikácie uspôsobenej na didaktickú komunikáciu svojíobsahom a štruktúrou; Je ich celý rad typov, z nich najrozšírenejšia je školská učebnica. Predstavuje základný prostriedok vyučovania, je ďalšou konkretizáciouobsahu vzdelávania. Jej spracovanie odráža koncepciu vzdelávaniaZdroj: PRůCHA, J. 1985. Výzkum a teorie školní učebnice. Praha: SPN, 1985.

Učebný štýl  postupy pri učení, ktoré jedinec v danom období preferuje, vyvíjajú sa z vrodeného základu, ale menia azdokonaľujú sa počas života jedinca zámerne alebo aj nezámerne

Učebné pomôcky  prostriedky, ktoré slúžia na dokonalejšie a rýchlejšie pochopenie učiva, prispievajú k utváraniu aprehlbovaniu predstáv, k nadobúdaniu vedomostí, zručnostíspôsobilostí a k formovaniu vlastností žiakov; učiteľ nimiobjasňuje učivo, riadi poznávaciu činnosť žiakov, didaktickú komunikáciu a reguláciu učenia; slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva. Zdroj: OBDRŽÁLEK, Z. a kol. Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1772-1

Učebné osnovy  vymedzujú poňatie predmetu, jeho obsah a rozsah v jednotlivých postupných ročníkoch. Zdroj: TUREK, I. Didaktika. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 188. ISBN 978-80-8078-198-9

Učivo - učebná látka, vybraná a didakticky spracovaná sústava poznatkov a činností, ako aj konkrétne vymedzené požiadavky na formovanie osobnosti žiaka, študenta v určitej vzdelávacej jednotke v súlade s postavenými výchovno-vzdelávacími cieľmalebo učebná látka, materiál určený na učenie

Úraz  náhle poškodenie zdravia, nezávislé na vôli poškodeného v kontakte s okolitým prostredím

Vedecko-technická gramotnosť - označuje sa ako schopnosť participovať na užívaní techniky v jej vlastnej podstate;Poznáme niekoľko úrovní vedecko-technickej gramotnosti. Mal by ju dosiahnuť každý človek už na úrovni základnéhovzdelania.

Video  v zloženinách prvá časť vyjadrujúca vzťah k obrazovému záznamu, jeho snímaniu a reprodukcii, napr. videmagnetofón, videotechnika, videotelefón. Zdroj: Kolektív autorov. Slovník cudzích slov. Druhé vydanie. Bratislava: SPN, 1997. s. 961. ISBN 80-08-02054-7

Videokonferencia - konferenčné prezentácie, študentské prezentácie, ale hlavne rozšírenie možností pre vyučovanie formou dištančného vzdelávania; K technickým požiadavkam pri realizácii videokonferencie ešte priraďujeme kamery, mikrofónydataprojektory, premietacie plátna, zatemnenie miestnosti a pod.

Vyučovanie - alebo výučba je cieľavedomá, organizovaná, plánovitá činnosť vedená spravidla učiteľom, pri ktorej sú sprostredkovávané nové vedomosti, zručnosti a návyky; činnosť prebiehajúca spravidla inštitucionalizovane. Výučba jehistoricky ustálená forma školskej výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých. Základnou charakteristikou vyučovania je vzájomná súčinnosť dvoch subjektov:

spravidla jedného vyučujúceho (učiteľ, lektor, inštruktor) a jedného, častejšie skupiny vyučovaných (žiak, študenti, frekventanti). Uskutočňuje sa na základe empirického a vedeckého vysvetľovania a predvídania závislosti medzi cieľmi,podmienkami, prostriedkami a výsledkami vyučovania. Spoločenskou funkciou vyučovania je sprostredkovať z generácie na generáciu základy vied, techniky, umenia a iných spoločenských činností a praktických skúseností z poznávania a pretvárania sveta, súčasne všestranne utvárať osobnosť učiacsa podľa spoločenských potrieb a záujmov. Obsahovú stránku vyučovania v hlavných črtách určujú učebné plány.

Vyučovacia hodina  základná organizačná forma vyučovania, má presne vymedzený čas (v našej škole 45 minút), hodiny sa striedajú podľa pevného rozvrhu a medzi nimi sú prestávky. Zdroj: OBDRŽÁLEK, Z. a kol. Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1772-1

Vyučovací proces - plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie subjektu vyučovania (učiteľa) na objekt vzdelávania a výchovy (žiaka), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný; Objekt vzdelávania a výchovy (žiak) je zároveňsubjektom vyučovacieho procesu, v ktorom si okrem osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí, vytvárania zručností a návykov rozvíja aj poznávacie procesy, formuje svoju osobnosť, ale súčasne spätné vplýva na činnosti učiteľa.

Výchova - proces zámerného pôsobenia na osobnosť človeka s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny v jeho vývine vsúlade s individuálnymi dispozíciami a zámerom stimulovať jeho vlastnú snahu stáť sa autentickou, vnútorne integrovanoua socializovanou osobnosťou. Zdroj: PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium, 1995.

Vzdelávanie (vzdelanie)  (angl. education) je základným pojmom pedagogickej teórie a praxe, avšak stále diskutovaný a nedostatočne ujasnený. Průcha, Walterová a Mareš rozlišujú niekoľko významov tohto pojmu: 1.Osobnostné poňatie  socializácia jedinca. 2. Obsahové poňatie  vzdelávanie ako systém kurikulárnych informácií ačinností, ktoré sú plánované v rámci výučby. 3. Inštitucionálne poňatie

 vzdelávanie ako spoločensky organizovaná činnosť zabezpečovaná inštitúciou (napr. školou  formálne vzdelávanie; neformálne vzdelávanie). 4. Socioekonomické poňatie  vzdelávanie je chápané ako jedna z kategórií, ktorécharakterizujú populáciu. Vlastnosť populácie determinovaná sociálnymi faktormi (vzdelávanie podľa sociálneho statusu jedinca v spoločnosti). Kvalita vzdelania spätne ovplyvňuje uplatnenie sa jedinca na trhu práce. 5. Procesuálne poňatie- proces, ktorým sa realizujú stavy jedinca a spoločnosti v zmysle poňatia 1. - 4. bodu. Zdroj: PRůCHA, J.  WALTEROVÁ, E. MAREŠ, J. 1995. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 1995. ISBN 80-7178-029-4

Zásady  smernice, požiadavky, ktoré usmerňujú vznik, priebeh a výsledky učebného procesu; ustálenýpevný vlastnýnázorpresvedčenie (obyč. o nejakej závažnej otázke), princíp: pevné, osvedčené životné zásady vštepovať niekomu.Zdroj: TUREK, I. Didaktika technických predmetov. Prvé vydanie. Bratislava: SPN, 1987. s. 60. 067-480-87

Zručnosť  učením získané dispozície ku správnemu, presnému, rýchlemu a úspornému vykonávaniu určitých činnosti; Naučené činnosti, ktoré žiak vykonáva uvedomelo a pri mnohonásobnom opakovaní sa môžu až zautomatizovať. Zautomatizovaná činnosť vykazuje isté znaky: má kvalitný priebeh, skrátil sa potrebný čas na jej výkon a znížila sa únava. Zdroj: SKALKOVÁ, J.: Obecná didaktika. Praha: ISV, 1999. ISBN 80-85866-33-1

 

 


Posledná zmena: 22.11.2011

AUTORI

prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc.

doc. PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD.

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

doc. PaedDr. Jozef Pavelka, CSc.

PaedDr. Ján Stebila, PhD.

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

PaedDr.Robert Janiga

PaedDr. Michal Rojček

Založené na CMS Bc. Petra Brčáka

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA

Mgr. Klara Stebilova

RECENZENTI

prof. Ing. Ján Bajtoš, CSc., PhD.

doc. PaedDr. Jarmila Honzíková, PhD.

doc. PhDr. Ivan Krušpán, CSc.